Slávna história veľtrhov v Brne sa začala vyvlastnením veľkostatkára

Slávnostná chvíľa nastala 26. mája 1928. Otvorená bola Výstava súdobej kultúry v Československu, ktorú za päť mesiacov navštívilo takmer 2,7 milióna ľudí. Jazdili sem zájazdy z podnikov, škôl aj celé rodiny, až trikrát prišiel aj prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Na ploche 26 hektárov prezentovalo 65 pavilónov a stánkov kultúrny a technický pokrok mladého štátu.

Okrem exponátov a programu boli návštevníci rovnako nadšení zo samotného nového areálu, diela vtedajších popredných českých architektov. V dobovej tlači sa odborníci zhodovali, že Brno sa zaradilo na čelné miesto v krajine z pohľadu modernej architektúry.

Chválou nešetril ani Karel Čapek, ktorý sa zamiloval do pohľadu zo zastávky električky, odkiaľ mal celé výstavisko ako na dlani – od širokého oblúka vchodu, cez oblúky hlavného paláca a dlhú avenue až po sklenenú vyhliadkovú vežu. „V tom je toľko moderného ducha, toľko skutočne súdobej jasnosti a určitosti, že po tejto veľkej a vydarenej ukážke by sme si mali vo všetkom podnikaní a projektovaní povedať: Aha, tak teda takto sa to má robiť,“ cituje jeho článok z Národných listov stránka k 90. výročiu výstaviska.

Výstavisko Brno - pohľad na hlavný bulvár Zdroj: TREND Reality

Brnu môže výstavisko aj dnes závidieť celá republika, myslí si spoluautorka projektu České a slovenské stavby storočia, výkonná riaditeľka Informačného centra Českej komory autorizovaných inžinierov a technikov Šárka Janoušková. Vyzdvihuje na tú dobu unikátne betónové konštrukcie aj celú koncepciu areálu. „Držím palce Brnu, aby mu našlo nové využitie, aby sa nerozparceloval a zostal ako celok,“ dodáva.

Za Rakúsko-Uhorska to ešte nevyšlo

Brno sa už v 18. storočí stalo jedným z dôležitých centier textilného priemyslu a od roku 1821 sa tu konali prvé obchodné veľtrhy, ktoré navštevovali veľkoobchodníci z monarchie aj zo zahraničia. Najväčšia Cisárska jubilejná výstava prilákala v roku 1888 vyše stotisíc účastníkov.

Tento úspech priniesol prvý podnet na výstavbu stáleho výstaviska, ktorú vo Viedni obhajovali moravskí zemskí poslanci, avšak neúspešne. Druhý pokus prišiel po vzniku Československa, keď boli založené Brnianske výstavné trhy, ktoré využívali štadión v centre mesta.

K splneniu dlhodobých snáh napokon pomohlo rozhodnutie prezidenta Masaryka usporiadať jubilejnú výstavu k desiatemu výročiu vzniku republiky