Definitívny koniec
Aktuálny stav nie je šťastný. Apollo 1 zatvorili za pár týždňov od vypuknutia informácií o tom, že mu hrozí reťazové zrútenie. Z projektu sa okamžite odsťahovali medzinárodné firmy a postupne aj všetci ostatní, čo tomu neverili. Okrem zapotenia sa pre manažérov firiem to znamenalo aj niekoľko smutných biznis príbehov, ako bol koniec roky budovaných kaviarní a iných drobných služieb.
V sobotu 17. októbra 2015 život za presklenými fasádami definitívne skončil a jedno z prvých moderných bratislavských biznis centier ostalo úplne prázdne.
Plánom bolo znovuotvorenie začiatkom tohto roka. No už vtedy malo oficiálne vyjadrenie trhliny podobné tým, s ktorými sa spája nepekný termín reťazové zrútenie. Vlastník, nemecký Hannover Leasing s nájomcami komunikoval len sťažka.
Navyše väčšina z nich vôbec nešla do dočasného, o čom svedčia dlhodobé kontrakty i zariaďovanie kompletných priestorov nepôsobiacich krátkodobo. Napríklad štátni diaľničiari si prenajali nové priestory v projekte Westend na Patrónke na päť rokov.
Apollo 1 - sťahovanie Zdroj: Martina Brunovská
Tri možnosti
Lenže čo s opustenou budovou? Možnosti sú v zásade len tri - opraviť ju, aby bola opäť bezpečná a nájomníci sa mohli vrátiť. Zatvoriť ju nadobro. Alebo ju zbúrať a postaviť niečo nové.
Opraviť ju? Podľa fotiek, ktoré vnútri budovy urobil aj TREND sa niektoré menšie opravy na jeseň naozaj začali, o priebehu ďalších už ale nevieme. V tesných kanceláriách vtedy pribudli stĺpy. Samozrejme, budova sa dá dodatočne vystužiť podobne ako to pod zámienkou montáže fotovoltaiky na strechu robil developer HB Reavis hneď vedľa v Apollo II.
Lenže tu ho to podľa informácií TREND Reality stálo niekoľko miliónov až desiatok miliónov eur a výsledkom je moderný plne prenajatý komplex s plochou cez 80-tisíc m2. Nehovoriac o tom, že šlo o úplne novú budovu a v hre bola aj reputácia developera. Ostatne, podobne je tomu tak aj teraz.
Ak by Nemci opravovali Apollo 1, pri podobných nákladoch by im ostala desaťročná, čiže v porovnaní s dnešnými štandardmi zastaraná, budova. So stĺpmi vnútri a povesťou, že to už raz skoro spadlo. Ľahko si možno domyslieť budúcu výšku nájomného.
Apollo 1 - sťahovanie Zdroj: Martina Brunovská
Druhou možnosťou je nechať to tak alebo odpísať stratu. Áno, pre fond spravujúci nehnuteľnosti v hodnote približne 14 miliárd eur sa môže zdať, že ide o malú položku, hoci za budovu zaplatila pred desiatimi rokmi 111 miliónov eur. Ale ani jedno nevyzerá dobre z reputačného rizika ani na knihách. Podielnici fondu by sa asi neraz pýtali, čo to je za schátranú budovu na východe Európy.
Už nehovoriac o tom, aké negatíva obrovská opustená budova prináša do mesta, a tak by malo byť aj v záujme samosprávy, aby sa urýchlene začalo konať.
Postaviť nanovo
Okrajovo ešte možno uvažovať o prestavbe na inú funkciu, napríklad bývanie, po ktorom je dnes v Bratislave veľký dopyt. Kancelárska budova má ale úplne pôdorysy a základné navrhnutie, čiže z pohľadu bývania by to len sťažka matematicky vychádzalo, keďže náklady by boli vysoké a vzhľadom na masovosť takejto potenciálnej novostavby by mohlo ísť najviac o štartovacie bývanie.
Vylučovacou metódou je tak jediným logickým, hoci na pohľad drastickým krokom búranie a výstavba novej kancelárskej budovy. Štandardy sa totiž medzičasom dramaticky zmenili a okolie Apollo BC 1 taktiež, z čoho by mohol majiteľ alebo nový developer vyťažiť.
Na Prievozskej v susedstve ďalších vyrastajúcich biznis centier, budúcej novej autobusovej stanice či znovu oživenej zóny Cvernovka by sa dalo postaviť niečo úplne nové. Architektonicky možno zaujímavejšie a pokojne aj o niečo väčšie alebo vyššie.
Projekt by vyzeral úplne inak, volal by sa úplne inak, mal všetky moderné prvky a mohol by sa prenajímať za úplne iné sumy ako predtým. Takejto budove by sa ľahšie uspelo na dnešnom silne konkurenčnom bratislavskom trhu. A predpokladané náklady vs. budúce výnosy vôbec nemusia byť tak ďaleko v porovnaní s variantom opravy a opätovného lowcostového prenajímania budovy.
