Prominentým príspevkom k mestu je ich budova Nórskej opery a baletu. Ide o príklad na „miestotvorbu“, čiže prístup, ktorý nielen dizajnuje stavbu, ale predovšetkým vytvára miesto pre ľudí. Pohľad na neustále zaľudnenú operu v Osle evokuje porovnanie s novou budovou Slovenského národného divadla v Bratislave, ktorá je – napriek atraktívnej polohe – mimo predstavení úplne mŕtva.
Koncepčný prístup razí Snøhetta stále, a to či už ide o transformáciu celej osloskej štvrte Hovinbyen alebo o vizáž výstavy v múzeu Edvarda Muncha či včelie úly na streche tržnice Mathallen. O tom, ako sa hlavné mesto Nórska rapídne mení, ako k tomu prispievajú a čo si o tom myslia v Snøhette, sme hovorili s výkonnou riaditeľkou ateliéru v Osle Tonje Frydenlundovou.
Snøhetta súťažila aj o podobu vikingského múzea v Osle. Zdroj: Snøhetta
Je to už takmer desať rokov od otvorenia budovy Národnej opery a baletu v Osle, ktorú navrhlo vaše štúdio. Opera ani balet nie sú umeleckými žánrami pre každého, no vám sa podarilo budovu takmer permanentne zaľudniť. Ako dnes vidíte jej vplyv na mesto
Vplyv tej budovy je dôležitý predovšetkým vzhľadom na premenu celého územia, kde sa nachádza. Pred postavením opery bolo toto miesto len jednou veľkou dopravnou tepnou. Umiestniť tam budovu opery bol odvážny plánovací koncept mesta. Rola budovy je v tom, že pôsobí výrazne pozývajúco, môžete sa tam ísť prejsť, môžete vyjsť na jej strechu a zase zísť dole úplne blízko fjordu a to na otvorenom verejnom námestí. A to všetko hoci ide len o budovu. Verejnosť naozaj pritiahol tento koncept, ktorý ponúka námestie predĺžené na strechu budovy. Ľudia to prijali, môžu sa tam stretávať či previesť tam svojich hostí. Nie je to však len turistická záležitosť, ale hlavne miesto pre obyvateľov Osla. Nemusia sa pritom pohybovať len zvonku budovy, ale môžu využiť foyer, ktorý je otvorený pre verejnosť – vo vnútri je reštaurácia, bistro a kaviareň. Najdôležitejším momentom ale ostáva to, že to celé funguje ako verejné námestie.
Vo výstavbe je komplex Gulhaug Torg s jasným udržateľným konceptom. Zdroj: Snøhetta
Budova opery sa stala novým poznávacím znakom Osla. Existuje diskutovaný pojem „Bilbao efekt“, ktorý je odvodený od turistickej atraktivity a ekonomického vplyvu budovy Guggenheimovho múzea od Franka Gehryho v Bilbau. Deje sa niečo podobné aj tu?
Príťažlivosť budovy opery môže byť aj v tom, že sa ľudom jednoducho páči. A možno ju preto chcú vidieť aj turisti. Ale najsilnejší prvok je predsa len to, že ide o námestie, ktoré môžete využívať a na ktorom sa môžete zdržiavať. Budova múzea v Bilbau je predovšetkým pôsobivá budova, ktorú chcú ľudia vidieť. Naša opera je niečo, čo môžete aktívne použiť rôznymi spôsobmi. Dôležité pri opere je to, že budova prispela k úspešnému prepojeniu s mestom, s fjordom a s prístavom. Teraz je možné sa dobre pohybovať na celom tomto území a využívať jeho jednotlivé časti, ktoré majú rozličné funkcie a využitia. To je nová kvalita, ktorá tu predtým vôbec nebola.
Návrh na podobu novej knižnice v Osle od Snøhetty. Zdroj: Snøhetta
Oslo je dnes považované za najrýchlejšie rastúce mesto v Európe. Z dnešných 650-tisíc obyvateľov by to malo za dvadsať rokov byť vyše 800-tisíc. Je rast pre mesto vo všeobecnosti dobrý?
Rast je dobrý vtedy, keď ste schopní zabezpečiť dostatok miesta pre život a bývanie a to v ľudskej mierke. Preto v Osle napriek pribúdajúcej populácii nestaviame ako šialení za lacné peniaze a v nízkej kvalite.
Príspevok do súťaže o novú vládnu štvrť v Osle od Snøhetty. Zdroj: Snøhetta & Mir
Keď mesto rastie, môže sa rozširovať smerom von alebo zvyšovať hustotu zastavania vo vnútri. Oslo je z jednej strany ohraničené morom a z druhej lesmi, čo je dosť limitujúce. Aké sú teda možnosti?
Sme síce ohraničení, ale stále je tu dosť veľa území, ktoré sa v Osle môžu zahustiť. To je prvý prístup k rastu mesta. Snažíme sa zahusťovať v rámci území, v ktorých prebieha transformácia a ktoré sú k dispozícii. Veľa zahusťovania sa udialo aj priamo v centre Osla a aj aktuálne máme živé diskusie o tom, aké vysoké budovy môžeme v meste stavať. Všeobecne si však myslím, že v Nórsku stále máme veľmi veľa priestoru. Ak sa pozriete na celú krajinu, tak vidno, že sme zvyknutí mať veľa voľného miesta. A myslím si, že je to dôležitá kvalita aj v Osle. Máme tu more a lesy a musíme sa vedieť o ne postarať a zároveň v meste myslieť na zelené plochy a ich kombinovanie. Ak dokážeme toto, tak potom môžeme rásť aj ako hustejšie hlavné mesto, v ktorom sú aj vyššie budovy. To je druhý prístup k rastu a mali by sme vedieť s tým žiť. Pretože je to súčasť toho byť hlavným mestom.
Ako sa vedenie mesta vyporiadava s rastom? Populácia pribúda rýchlo, no stratégie urbanistickej premeny si vyžadujú istý čas. Ako to prebieha?
Mestský úrad má plánovacie oddelenie a tam sa rieši, ako by si predstavovali rozvoj mesta. Oni sú do najväčšej miery zodpovední za posun v meste, ale je tu aj veľa developerov a súkromných spoločností, ktoré tiež tlačia veci dopredu. V poslednej dobe bolo v Olse veľa diskusií o cenách domov a bytov a tiež tu bol nedostatok nového a dostupného bývania. Takže je tu tlak na to, aby sa stavalo aj rýchlejšie. Podstatné je, že v pláne rozvoja Osla vedenie mesta zadefinovalo viacero území, kde má dôjsť k transformácii. Takže mesto sa o to stará.
HunterBar od Snøhetty na letisku v Osle. Zdroj: Snøhetta
Rapídny rast a vizuálna premena majú určite vplyv na identitu mesta. Bratislava napríklad rieši, či sa má tváriť ako metropola alebo má svoju prehľadnú mierku prijať a vnímať ju ako výhodu. Ako je to s identitou v meniacom sa Osle?
Oslo je v zásade „nové“ mesto. Nemá až tak veľa starých historických budov v porovnaní s inými európskymi hlavnými mestami. Zároveň je dosť kompaktné, máme tu prirodzené hranice, ktoré ho definujú a preto vieme, že jeho rast sa má diať v rámci nich. Oslo je ústretové v tom, že sa v ňom viete jednoducho pohybovať. To je ten základ, ktorý vytvára identitu Osla. Ak sa zamýšľate nad tvorbou identity mesta, tak je dôležité orientovať sa podľa toho, čo v tom meste už máte. A nepokúšať sa byť niečím iným. Bratislava je viac historické mesto, ktoré – ako predpokladám – sa chce modernizovať a rásť. Otázku identity by ale mala tiež riešiť v súvislosti s charakterom, ktorý už má, čiže postupovať prirodzeným spôsobom a to so zapojením obyvateľov.
V Osle sú však aj ľudia, ktorí sa úplne neidentifikujú napríklad s novým výškovým komplexom Barcode, ktorý výrazne mení vizáž a teda aj identitu mesta.
Je to tak. No zaujímavé pri Barcode je to, že áno, boli tu veľké obavy ohľadom tohto územia pred jeho postavením. A týkali sa už len toho, že sa ide vôbec niečo meniť a tiež tu bol strach z konceptu veľkých budov v centre. Ale toto územie sa postupne transformuje a napĺňa sa mestským životom. Vznikla oveľa pozitívnejšia atmosféra a aj ľudia toto územie vnímajú lepšie, než tomu bolo na začiatku. Iná vec, ktorá bola v posledných rokoch tiež veľkou výzvou, je to, že staviame veľa nových budov a priestorov pre kultúru, do ktorých presúvame múzeá a galérie z ich pôvodných lokácií. Ukázalo sa, že potrebujeme viac miesta a modernejšie priestory pre prezentáciu a uchovávanie umenia. No zároveň sme tu mali veľkú diskusiu o tom, ako využijeme tie pôvodné budovy. A to je zásadná vec, pretože nemôžete len stavať nové veci, bez plánu, čo urobíte so starými. Zaujímavý moment v Osle je aj transformácia starších budov s pôvodne iným využitím na tvorbu nových kultúrnych konceptov. Výrazný príklad je premena starej bankovej budovy v centrálnej štvrti Kvadraturen. Pod názvom Sentralen sa budova zmenila na coworking priestor, miesto pre sociálne podnikanie, pre kultúrnych operátorov a deje sa tam veľa rôznych akcií. Čiže to aktivuje a otvára priestor inými spôsobmi, než ako to robia klasické kultúrne inštitúcie. To je príklad na to, ako byť viac aktívni v šérovaní priestorov v rámci mesta.
Ateliér architektov Snøhetta. Zdroj: Snøhetta
Pocit z mesta a život v ňom ovplyvňuje aj to, či sa s ním ľudia identifikujú. V Bratislave napríklad žije veľa nebratislavčanov, ktorí sa o dianie a podobu mesta nevyhnutne nezaujímajú. Ako je to v Osle?
Neviem na to odpovedať všeobecne. Možno však môže niečo napovedať môj pocit a moja skúsenosť so situáciou v našom štúdiu. Máme tu totiž veľa ľudí zo zahraničia, konkrétne až dvadsaťsedem národností. A všimla som si, že väčšinou si noví ľudia mesto veľmi rýchlo obľúbia. Prijmú ho a nájdu si v ňom miesto. Z toho sa možno dá odvodiť, že Oslo má silnú identitu medzi obyvateľmi. A to napriek tomu, že aj sem prichádza veľa ľudí z vonku a to či už z Nórska alebo zo zahraničia.
Vzhľadom na veľkú premenu Osla, ktoré rastie do veľkej miery cez architektúru, sa dnes zvykne tvrdiť, že mesto je dnes výborným pracovným miestom pre architektov. Súhlasíte?
Myslím, že je to dobré miesto pre architektov. Jednak je vzťah práce a života v Nórsku všeobecne slušný. To je jedna vec. A je pravda, že v Nórsku a v Osle je momentálne množstvo zadanía výziev pre architektov. Sú tu teda príležitosti zapojiť sa do rôznych projektov a pracovať na dôležitých veciach. Zároveň však platí, že architekti zohrávajú v každej krajine inú rolu. A v súvislosti s tým by som netvrdila, že Nórsko je nejaké nebo pre architektov. Rešpekt voči architektom a voči architektúre je na rôznych miestach veľmi odlišný. Viem, o čom hovorím, pretože Snøhetta pracuje globálne. Z pohľadu bežného života architekta a možnosti realizovať sa je to tu v Osle však naozaj celkom OK.
Spomenuli ste množstvo kultúrnych stavieb, ktoré v Osle vznikajú. Je to nové Munchovo múzeum, rastie nová verejná knižnica a tiež nový komplex Národného múzea. Sú do nich zapojení renomovaní architekti, čo je dobré, pretože potom máte kultúru nielen vo vnútri, ale aj zvonku. Keďže ide o veľké investície mesta, znamená to, že úradníci sú si vedomí kvalít architektúry?
Neplatí to všeobecne. Závisí to od konkrétnych politikov, ktorí rozhodujú. Niekedy si totiž vyžaduje poriadnu dávku odvahy, postaviť sa za to, čomu veríte. Väčšinou to vyzerá tak, že sa veľa vecí mení, robia sa kroky dopredu a späť a rozhodovanie o projektoch závisí od politických nastavení.
Príspevok Snøhetty ku komplexu Barcode. Zdroj: Stian Schioldborg
Snøhetta je momentálne súčasťou projektu revitalizácie celej štvrte Hovinbyen v Osle. Ide o spoluprácu architektov a verejného i súkromného sektora. Ako to funguje?
Základom je kooperačná sieť pod názvom Pådriv, ktorej úlohou je vytvorenie modelu pre udržateľný rozvoj mesta. Ten by sa mohol následne aplikovať aj inde. Nie sú do toho zapojení len architekti a veľké spoločnosti, ale aj inžinieri, rôzne organizácie, malí podnikatelia, dobrovoľníci a občania. Okrem toho je súčasťou aj mesto Oslo a ďalšia národná iniciatíva, ktorá sa volá Husbanken – čo je banka zameraná na financovanie bývania. Idea je, že keď spojíte všetkých týchto ľudí, ktorí majú chuť sa v tom angažovať, tak môžete vytvoriť hnací motor pre rýchlejšiu udržateľnú transformáciu. My sme sa podieľali na vytvorení tohto partnerstva, čo nevyhnutne neznamená, že nakoniec konkrétne projekty budeme aj robiť. Zúčastňujeme sa kooperácie, kde je možné navzájom budovať na nápadoch. A vytvoriť viac, než by ste boli schopní sami. Ide o časť mesta, ktorá bola plánovacím odborom mesta vytypovaná na transformáciu. A padlo rozhodnutie, že z toho chcú mať exemplárny príklad udržateľnej tvorby mesta. Je to pre nás zaujímavé, pretože ide o projekt, pri ktorom sa veci posúvajú dopredu. My sme zadefinovali tri rôzne levely projektov na tomto území, ktoré fungujú ako základné kamene udržateľného mesta. Na základe tohto prístupu spolupracujeme s mestom aj na koncepte smart city, pretože smart city v Osle znamená, že by malo ísť predovšetkým o udržateľné mesto.
Štúdio Snøhetta robí projekty po celom svete, ale výrazne ovplyvňujete aj prostredie v Osle. Cítite sa za mesto zodpovední?
Naše nastavenie je také, že chceme vytvárať architektúru, ktorá prispieva k lepšej spoločnosti. A to nielen v Osle, či v Nórsku, kde sídlime. Hľadáme možnosti pri všetkých našich projektoch, aj keď pracujeme globálne. Ide o smerovanie, ktorého chceme byť súčasťou. My silno veríme v udržateľnosť ako dôležitú platformu pre pozitívnu zmenu a našimi stavbami sa snažíme prispievať aj k sociálnej udržateľnosti. Je samozrejme jednoduchšie angažovať sa a priamo sa do toho zapojiť v Osle, keď tu žijete. Pretože vtedy to môžete robiť vo svojom pracovnom ale aj vo voľnom čase. A môžete pri tom ísť aj viac do hĺbky.
Okrem veľkých stavebných projektov robíte aj malé intervencie. Ako napríklad umiestnenie včelích úľov v novej osloskej štvrti Vulkan. Ako k tomu došlo?
Úle sme umiestnili na streche Mathallen, čo je veľká tržnica s potravinami. A jedna z malých firiem tam predáva med. Preto vznikol nápad, že med sa tam nemusí len dovážať, ale môže byť produkovaný priamo na mieste v úľoch. Išlo o ideu, že aj priamo v meste treba hľadať biodiverzitu a prečo teda neumiestniť včelie úly na strechu food marketu? Aby ste dosiahli rýchly transport k miestu predaja. Zároveň sme to robili aj ako dizajnový projekt, čiže nešlo len o to umiestniť tam úle, ale priniesť aj ich tvarom nejakú pridanú hodnotu.
