Developeri aktívni v Prahe považujú za najvhodnejšie lokality na výškovú zástavbu Pankrác, Holešovice alebo Vysočany. Za ideálnu väčšinou považujú kombináciu bytov a kancelárií. So stavbou výškových budov na pankráckej pláni a vo Vysočanoch počíta aj Inštitút plýnovania a rozvoja hlavného mesta Prahy (IPR).
„Dnes má Praha 610-tisíc bytov, v roku 2030 očakáva nárast na 700-tisíc bytov. Popri premenách brownfieldov je výstavba vyšších budov ideálnou variantou pre rozšírenie bytového fondu. Mesto sa nemôže neustále rozširovať do okolitej krajiny, pretože potom už nedokáže poskytnúť servis, služby a komfort mestského bývania svojim obyvateľom a návštevníkom,“ myslí si hovorca spoločnosti Finep David Jirušek.
Hustota zaľudnenia v Prahe v roku 2015 bola 25 ľudí na hektár, do roku 2030 Praha plánuje 29 osôb na hektár. „Čo je hodnota, ktorá je stále veľmi nízka. Napríklad v Mníchove je to 47 osôb, vo Viedni 45 ľudí. A v Barcelone dokonca 158 osôb na hektár. Väčšia koncentrácia obyvateľov znamená menšie náklady na prevádzku a údržbu mesta,“ dodáva D. Jirušek.
Podľa riaditeľa pre ČR v spoločnosti HB Reavis Petra Hermana sa stavbou výškových budov mesto zahustí, zvýši sa prestíž a sebavedomie mesta. „Mrakodrapy stavajú dobrí architekti, niečo zaujímavé tu po našej generácii zostane. Ideálne pre výškovú výstavbu sú Holešovice. Je to blízko centra, z troch strán je rieka. Pri skutočných mrakodrapoch vyšších než dvesto metrov dáva zmysel zmiešaná funkcia vrátane služieb. Môže potom vzniknúť mesto bez dopravných požiadaviek,“ hovorí P. Herman.
City Tower Praha Zdroj: ECM
HB Reavis plánuje v roku 2020 v centre Varšavy dokončiť projekt Varso podľa návrhu renomovaného štúdia Foster + Partners. Budova bude merať 310 metrov a bude patriť k najvyšším v Európe. V Bratislave začal stavať kancelársku Nivy Tower, ktorá sa v čase dokončenia na budúci rok stane so 125 metrami najvyššou budovou na Slovensku.
Generálny riaditeľ Skanska Reality Petr Michálek považuje za najvhodnejšie lokality pre výškové budovy Vysočany, Holešovice alebo budúce stanice metra D. Hustá zástavba je podľa neho efektívnejšia z pohľadu investícií do infraštruktúry. V prípade zástavby na poliach za mestom sa musia budovať desiatky kilometrov komunikácií, dodáva.
Podľa predsedu predstavenstva Trigemy Marcela Sourala Prahe chýbajú architektonické perly, väčšina stavieb je skôr priemerná. „Výškové budovy do moderných miest patria. Rastúce ceny pozemkov tiež nútia staviteľov k výstavbe výškových budov a lepšiemu využitiu pozemkov,“ dopĺňa Tomáš Matýsek zo spoločnosti Flow East.
Rezidence Eliška Zdroj: Rezidence Eliška
Metropolitný plán podľa hovorcu IPR Marka Váchu počíta s výškovou výstavbou napríklad na pankráckej pláni alebo vo Vysočanoch. „Výstavba budov vyšších než 12 poschodí, čo je výška bežného pražského paneláku, bude zakázaná na 99,4 percentách územia Prahy,“ dodáva M. Vácha. Zo sociologického prieskumu IPR z roku 2016 vyplýva, že 60 percentám Pražanov výškové stavby neprekážajú.
Výstavba výškových domov na Pankráci však v minulosti vyvolala nesúhlasné reakcie nielen od občianskych združení, ale debatovali o nej aj pamiatkari. Tým, či v Prahe môžu alebo nemôžu vznikať výškové budovy, sa dokonca na podnet českej strany zaoberal výbor UNESCO. Historické centrum Prahy je na jeho zozname zapísané od roku 1992.
Pred piatimi rokmi bola v Brne dokončená prevažne kancelárska budova AZ Tower, ktorá je so 111 metrami najvyššou budovou v Česku. Na druhom mieste je City Tower v Prahe na Pankráci so 109 metrami. Medzi čisto bytovými domami zatiaľ drží primát Rezidence Eliška v pražských Vysočanoch s výškou 94 metrov.
Čoskoro by ju však mala vystriedať V Tower na Pankráci so 104 metrami. Stavba mala byť dokončená vo februári, na prvých obyvateľov však stále čaká. Podľa posledných správ sa majitelia bytov začnú do budovy sťahovať na jar.
Na rozdiel od Prahy v Bratislave je výstavba výškových budov v plnom prúde. Metropola Slovenska držala primát najvyššej budovy v bývalom Československu dlhodobo vďaka vežiaku Slovenskej televízie (107 m). V roku 2002 ju predbehla centrála Národnej banky Slovenska (111 m) a pred tromi rokmi aj Panorama City I a II (obe 112,2 m).
V Bratislave je aktuálne päť budov s výškou nad sto metrov a štyri sú vo výstavbe – okrem spomínanej Nivy Tower aj tri bytové veže projektu Sky Park (103,8 m). V rôznych fázach prípravy je aj ďalších osem vežiakov nad sto metrov, vrátane prvého slovenského mrakodrapu v rámci komplexu Eurovea 2 s plánovanou výškou 168 metrov (za mrakodrap sa obvykle považuje budova od 150 metrov). S výnimkou dvoch sú všetky sústredené v lokalite Nivy.
