Prostredie silne ovplyvňuje výkonnosť a celkovú spokojnosť ľudí s prácou. Platí to tak o samotných priestoroch, ako aj o ich polohe vzhľadom na centrum mesta. Možnosť ľahko networkovať a generovať nové myšlienky je kľúčová nielen pre manažérov alebo ľudí z kreatívneho priemyslu. Firmy naprieč odvetviami hľadajú prostredie a podmienky pre diskusie, výmenu skúseností a projektovú spoluprácu odborníkov z rôznych profesií. Tak vzniká živná pôda, z ktorej klíčia inovatívne riešenia a biznis plány.
Pracovné prostredie ale pomáha nielen dovnútra firiem. Ukazuje filozofiu firmy aj navonok. Výnimočné kancelárie upútajú aj obchodných partnerov a klientov, ktorí prídu na návštevu alebo biznis rokovanie. Firma sídliaca v priestoroch, ktoré majú genius loci akoby odkazovala, že jej záleží na trvácnosti, tradícii a má cit pre neprvoplánové riešenia.
V centre mesta = v centre diania
Dobrá dostupnosť, inšpiratívne prostredie a pestrá sociálna infraštruktúra sú kľúčovými faktormi, ktoré privádzajú inovatívne firmy do centier miest. Takáto lokalita umožňuje ľahšie nadväzovanie nových kontaktov a častejšie stretávanie sa nielen s kolegami z vlastnej firmy. Dochádza v nich k intenzívnejšej výmene inšpirácii a podnetov, ktoré prichádzajú aj od odborníkov zvonka. Druhou výhodou je dostupnosť rôznych služieb, možnosť jednoducho outsourcovať určité typy činností a tým šetriť náklady. A nakoniec sú tu služby, ktoré síce nie sú potrebné pre výkon práce samotnej, ale to, že ich majú zamestnanci po ruke a ich pestrejší výber zvyšuje ich komfort. Je tu viac miest, kde sa dá zájsť na obed, kaviarne, fitnescentra či čistiarne.
Búranie vs. konverzia
Na rastúci záujem o bývanie či prácu v centre tak reagujú aj komplexné a nákladné projekty. Výstavba nových objektov a revitalizácia pôvodných prežíva boom. Najmä širšie chápaný priestor bratislavských Mlynských nív je miestom rozvoja, ktorý urbanisticky mení tvár metropoly a rozširuje jej prirodzené centrum. Žiaľ, práve historický ráz územia a industriálne budovy bývajú niekedy obeťou tohto rozvoja. Výsledkom je niekoľko búracích povolení a smutných príbehov.
Citlivejším prístupom je konverzia, pri ktorej sa industriálne budovy v centrách miest zachovajú a primerane adaptujú na aktuálne potreby. Aký vplyv to má na inovácie a produktivitu ukázal napríklad výskum Rebeccy C. Chan na Pennsylvánskej univerzite. Tá skúmala vplyv zachovania industriálnych štvrtí na príklade kreatívneho priemyslu. Aktéri kreatívneho priemyslu majú totiž špecifické potreby (ako dôraz na tvorivosť), ktoré sa lepšie napĺňajú v zachovanej a adaptovanej infraštruktúre. Úspech sa ľahšie dosahuje v priestoroch, ktoré majú špecifický genius loci.
Konverzia mestského industriálu tak má podľa výsledkov pozitívny vplyv na ekonomický rozvoj komunity.
Pozitívne príklady
Nemecký Hamburg si na pôsobivej konverzii industriálneho dedičstva vybudoval imidž. Ikonické sú premeny miestneho vodojemu aj plynární na luxusné hotely Mövenpick a Gastwerk, v iných továrňach zas našli priestor galérie, dielne, komunitné centrá a umelecké ateliéry. Revitalizované boli aj monumentálne prístavné sklady Speicherstadt, na ktoré nadväzuje nová dominanta mesta – Labská filharmónia.
Fínske Helsinki sa zas tešia z obnovy industriálnej štvrti Konepaja, v ktorej spoločnosť YIT vytvára unikátny priestor pre 2 500 obyvateľov a rovnaké množstvo pracujúcich. Podľa vyjadrení miestnych úradov ide o jedno z najdôležitejších kultúrnych prostredí v Helsinkách. Súčasťou projektu je úzka komunikácia s miestnymi obyvateľmi a ich zapojenie do plánovania a ďalšieho rozvoja komunity.
Pôsobivá je nedávna konverzia v Londýne, kde v 150 ročných priestoroch pod železničnými oblúkmi vznikol moderný projekt House of Vans. Poskytuje rozsiahly priestor pre filmovú a hudobnú produkciu, ale aj skateboarding.
Zdroj: Archdaily.com
Industriál na Slovensku
Kvalitné ukážky industriálnej konverzie našťastie nevídame len v zahraničí. Príkladom je projekt Pradiareň 1900, ktorý pripravuje spoločnosť YIT Slovakia. Developer s fínskymi koreňmi vsadil na rešpekt k historickej hodnote a atmosfére chránenej budovy v prostredí Mlynských nív. Príťažlivosť Pradiarne 1900 ako modernej kancelárskej budovy zvyšuje jej výborná dostupnosť, ako aj prirodzené začlenenie do areálu novej štvrte pod staro-novým názvom Zwirn. Názov dostala podľa pôvodného pomenovania továrne zo začiatku 20. storočia, Pressburger Zwirnfabrik.
Spoločnosť YIT Slovakia vyhlásila v roku 2016 pri príprave tohto komplexného projektu urbanisticko-architektonickú súťaž, s cieľom dosiahnuť funkčné prepojenie historickej lokality s modernou architektúrou. Tento aspekt zdôrazňuje aj Milan Murcko, generálny riaditeľ YIT Slovakia, podľa ktorého „okolie industriálneho areálu a blízkosť rezidenčných projektov prispieva k vitalite celej štvrti.“
Pôvodné priestory pritom nie sú v rozpore s modernými nárokmi. M. Murcko upozorňuje, že spoločnosť dokáže zabezpečiť v Pradiarni výbornú energetickú a prevádzkovú efektivitu aj pri rešpektovaní tradičnej architektúry. Výhodou Pradiarne má byť tiež flexibilita interiéru. „Firmy si ho môžu prispôsobiť tak, aby čo najviac rešpektoval ich identitu a potreby,“ uzatvára M. Murcko.
Vizualizácia možného zariadenia objektu Pradiareň 1900 naprieč dvoma poschodiami. Zdroj: YIT Slovakia
Projekty s podobnou úrovňou poskytujú spoločnostiam, ktoré v nich nájdu sídlo, konkurenčnú výhodu pri čoraz zložitejšom hľadaní kvalitných zamestnancov.
