Londýnske olympijské stavby vojdú do dejín ako výrazne ekologické. Pri výstavbe najväčších objektov športovísk v značnej miere využívali recyklované materiály. Olympijský štadión je jedným z najľahších, aký kedy postavili. Použili naň štvornásobne menej ocele, ako na pekinský Národný štadión, zastrešili ho fóliou z PVC bez obsahu ftalátov.
Podobne ako Velodróm má zariadenia na zber a využitie dažďovej vody. V hale s cyklistickou dráhou zas uplatnili prirodzenú ventiláciu a minimalizovali potrebu využívania umelého osvetlenia. Z Basketbalovej arény sa dá nielen recyklovať až dve tretiny materiálu, ale budovu z bielej membrány z PVC na oceľovej konštrukcii možno aj rozobrať a postaviť inde, čo pravdepodobne zrealizujú v renovovanom Športovom centre Oasis vo Swindone.
Olympijský štadión stál vyše 620 mil. eur. O jeho predchodcoch, najmä o pekinskom Vtáčom hniezde (Herzog & de Meuron, 2008), Olympijskom štadióne Spirosa Louisa v Aténach (obnovenom 2004, Santiago Calatrava) sa píše s väčším uznaním, a navyše stáli menej. Do dejín architektúry sa zapísal najmä mníchovský Olympiastadion (Frei Otto a Günther Behnisch, 1972).
olympijský štadión
Štadión vo východnom Londýne je tretí najväčší britský štadión – a dnes už jediný olympijský. Dva predchádzajúce na opačnej strane mesta zbúrali. White City pre olympiádu roku 1908 nahradil areál BBC, Wembley je dnes celkom inou stavbou ako v čase olympiády roku 1948. Novú podobu Wembley (2007, v spolupráci s Foster + Partners) i terajší olympijský štadión vytvoril ateliér Populous, mamutia firma so sídlom v Kansas City, bývalý HOK Sport.
Významnou črtou nového objektu obklopeného z troch strán vodou je flexibilita. Ľahkú nadzemnú oceľovú konštrukciu hľadiska, možno jednoducho odstrániť, a tým znížiť kapacitu z 80- na 25-tisíc divákov, podobne aj strechu, zakrývajúcu dve tretiny hľadiska. Dá sa to uskutočniť bez zásahu do zachovaných častí.
O využití štadióna majú rozhodnúť v októbri. Jedným z posledných návrhov je postaviť na štadióne a v okolí trať formuly 1. Približne v rovnakom čase sa rozhodne o udelení Stirlingovej ceny, najprestížnejšieho britského architektonickej ocenenia, ktorú udeľuje Kráľovský inštitút britských architektov. Štadión je jedným zo šiestich nominovaných diel, za najvážnejšieho kandidáta však považujú galériu Hepworth Wakefield od David Chipperfield Architects.
London Aquatics Center
V London Aquatics Centre Zaha Hadid Architects široko využili modulárne prefabrikované betónové bloky. Dokončili ho presne rok pre začiatkom olympiády ako poslednú veľkú olympijskú stavbu.
Roku 2005 figurovala v žiadosti Londýna o pridelenie Olympijských hier v podstatne veľkorysejšej verzii. Jej najvýraznejší prvok, sínusoidná strecha, mala napríklad až trojnásobnú plochu. V realizovanej verzii za 344 miliónov eur použili 3-tisíc ton ocele, desať ráz viac ako na strechu vedľajšieho Velodrómu, ktorá má porovnateľné rozpätie.
London Aquatics Center
Strecha plaveckého centra, podopretá na troch miestach, je zvonka pokrytá hliníkom, znútra doskami brazílskeho červeného loura. Značným kompromisom oproti pôvodnému projektu sú najmä takzvané uši s hľadiskom, ktoré po olympiáde odstránia.
Ako prvý z veľkých olympijských objektov dokončili Velodróm, ktorý je spolu s plaveckým centrom najviac obdivovanou olympijskou stavbou. Stojí na severnom konci Olympijského parku vedľa diaľnice A12. Autori, Hopkins Architects, sú mnohonásobní držitelia prestížnych cien Kráľovského inštitútu britských architektov.
Velodrome
Stavba s obkladmi z americkej tuje riasnatej má ľahkú strechu, akoby ležiacu na sklenom páse, cez ktorý vidieť na dráhu. Strecha odzrkadľujúca krivky cyklistickej dráhy je zavesená na lanách s priemerom 36 mm. Budova stála 134 miliónov eur, takmer päťnásobne viac, ako sa pôvodne rátalo na toto športovisko.
Velodrome
Menej reprezentačná, ale aj dva a pol krát lacnejšia je Basketball Arena, dielo Wilkinson Eyre Architects, ktorí podobne ako Hadidová získali dva razy Stirlingovu cenu. K olympiáde realizovali taktiež lanovku Emirates Line nad Temžou na troch osobitých skrútených pilieroch, ktorá spája komplex O2 s konferenčným centrom EXCel, miesta olympijských súťaží mimo Olympijského parku.
Basketball Arena
Výsledkom úsilia starostu Borisa Johnsona, aby udalosť zanechala v meste dominantu, aká obohatila napríklad Paríž po svetovej výstave roku 1889, je The ArcelorMittal Orbit, jedna z najväčších plastík na svete (114,5 m). Dielo, ktoré na rozdiel od Eiffelovej veže má len dve vyhliadkové plošiny, stojí medzi štadiónom a plaveckým centrom.
Vytvoril ho Anish Kapoor, sochár indického pôvodu žijúci v Londýne v spolupráci s architektom Cecilom Balmondom, ktorý sa podieľal na mnohých ikonických budovách, o. i. CCTV v Pekingu. Veža sponzorovaná oceliarskou spoločnosťou, čo sa odrazilo aj v jej názve, sa zapája do ekologického trendu olympijských stavieb: vyše 60 percent použitej ocele je recyklovanej.
The ArcelorMittal Orbit
Podľa aktuálnych údajov investovala Británia do olympiády takmer 12 mld. eur, štvornásobne viac, ako vyčíslili v prvom odhade, no takmer päťnásobne menej, ako stáli predchádzajúce hry.
V ich dejisku, zanedbanej oblasti v štvrti Stratford, uskutočňujú na 246 hektároch komplexnú revalorizáciu. Takmer polovicu, 102 hektárov, zaberie budúci Olympijský park Kráľovnej Alžbety medzi kanálmi a bývalými brownfields (projekt od americkej firmy James Corner Field Operations, 2014).
Výsledkom revalorizácie je aj stanica Stratford International (2009) za 255 mil. eur a vedľajšie Westfield Stratford City, (2011) najväčšie mestské nákupné stredisko v EÚ, ktoré postavil austrálsky developer.
Svetová architektúra prináša každý piatok architektonický skvost. Pozrite si všetky.
Foto olympijský štadión - Justin Setterfield pre LOCOG
Foto London Aquatics Centre - Hufton + Crow, ODA
Foto Velodrome - ODA, Anthony Palmer
Foto Basketball Arena - LOGOC, ODA
Foto The ArcelorMittal Orbit - ArcelorMittal
Foto panoráma - ODA
Autor je spolupracovník TRENDreality.sk.
