„Vybrané lokality sa vyznačujú prázdnom, nevyužitou šancou dočasne sa postarať o opustené územie,“ hovorí architekt a urbanista Peter Žalman, ktorý pomáhal rebríček brownfieldov zostavovať.

Roky nevyužité, opustené miesta časom chátrajú, sú neudržiavané a často i nebezpečné. Keďže sú v centre mesta, denne okolo nich chodia obyvatelia. „Mesto je ako skladačka a tieto schátrané miesta sú chýbajúce súčiastky nie dobre fungujúceho organizmu,“ opisuje P. Žalman.

Podľa neho by stačilo lokalitu hoci len upratať, vysadiť zeleň, urobiť ihrisko, niečo dočasné s odkazom: keď príde čas a prídu peniaze, postavíme tu niečo iné.

Pozrite si najschátranejšie lokality podľa Bratislavčanov

1. Bývalá železničná stanica Filiálka Zdroj: TREND Reality

Okrem Filiálky mohli hlasujúci hodnotiť od 1 do 5 ešte bývalé kúpalisko Lido v Petržalke, areál Jurkovičovej teplárne, Zimný prístav a Jaskový rad, ktoré sa umiestnili v tomto poradí.

Najhoršiu známku dostala opustená stanica, kde vlak nestál 20 rokov, podľa P. Žalmana pre sklamanie ľudí, ktorí každú chvíľu čakali, že sa tam niečo začne diať.

Pozrite si najschátranejšie lokality podľa Bratislavčanov

2. Bývalé kúpalisko Lido - Einsteinova Zdroj: Miroslava Spodniaková

„Filiálka bola medializovaná ako takmer isto nová stanica pre rýchly vlak z Európy. A čo je tam dnes? Už sú dva roky od opustenia idey vlaku z Viedne do bratislavskej Filiálky a nič sa nedeje,“ hovorí architekt s tým, že mesto ani štát to vôbec nezaujíma.

Súčasný stav Filiálky je dôsledkom toho, že už niekoľko desaťročí slúži najmä ako priestorová rezerva, bez jasného rozhodnutia o jej ďalšom využití, pripomína výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR) Juraj Suchánek.

Pozrite si najschátranejšie lokality podľa Bratislavčanov

3. Areál Jurkovičovej teplárne - Landererova Zdroj: Martina Brunovská

„Pre železnice, mesto, ale najmä pre obyvateľov z okolia by bolo vhodné, ak by bola ochota nájsť aspoň dočasné využitie tohto priestoru. Vzniknúť tu môžu ihriská, alebo aj podobný priestor ako Šafko s kontajnermi,“ myslí si J. Suchánek.

Inciatíva na premenu brownfieldov by podľa neho mala vyjsť zo strany vlastníkov pozemkov. Prirodzeným motívom je snaha o zhodnotenie vlastného pozemku. „Dotknuté sú aj susedné pozemky, pre ktoré takéto lokality znamenajú zníženú kvalitu prostredia,“ vysvetľuje s tým, že ak iniciatíva chýba na strane majiteľov, aktívne by malo byť mesto.

Pozrite si najschátranejšie lokality podľa Bratislavčanov

4. Zimný prístav Zdroj: Miroslava Spodniaková

Vo svete existuje veľa príkladov dočasnej aj trvalej premeny takýchto miest. Príkladom môže byť bývalé berlínske letisko Tempelhof, ktoré zatiaľ slúži ako verejný park, mesto tu však chce vybudovať nájomné byty, kancelárie a tržnicu. Alebo newyorská High Line, bývalá železničná estakáda premenená na park.

„Ideálne by bolo spracovať nenáročné variantné štúdie, a potom vyvolať verejnú diskusiu. Výsledkom by mal byť scenár, čo chce, resp. odporúča verejnosť a odborníci. Nie ako je to bežné dnes, keď vlastník - developer naloží s územím tak, aby z neho vyťažil maximálny zisk,“ zamýšľa sa P. Žalman.

Pozrite si najschátranejšie lokality podľa Bratislavčanov

5. Jaskový rad Zdroj: Google StreetView

Iniciatíva Bratislava – mesto kde chcem žiť spolupracuje s Inštitútom urbánneho rozvoja. Organizujú rovnomenné verejné diskusie o budúcnosti rozvoja metropoly. IUR je nezisková organizácia združujúca všetky profesie pôsobiace v oblasti mestského rozvoja. Snaží sa o nájdenie dialógu medzi často protichodnými stranami.