Súčasťou plánov výstavby západného vstupu diaľnice do Bratislavy z konca 60. rokov minulého storočia bol totiž aj dopravný terminál prepojený podzemným nákupno-spoločenským centrom na mieste dnešnej zastávky Patrónka.
„Už vtedy som hovoril, že Patrónka je atraktívny priestor. V tom čase tu však nič nebolo, tak som navrhol podchod s občianskou vybavenosťou. A prístrešky na zastávky mali riešiť problémy so snehom a vetrom,“ hovorí Igor Rymarenko, hlavný projektant štúdie diaľničného úseku Lamač – Patrónka – Mlynská dolina – Karloveská cesta.
Štúdia Patrónky s podzemným obchodno-spoločenským centrom Zdroj: Ing. Igor Rymarenko
„Malý Aupark“ na Patrónke
Dnes 87-ročný špecialista na cestné, mestské a dopravné inžinierstvo dodáva, že návrh podchodu Patrónka s obchodmi a službami bol vyčíslený na zhruba 10 miliónov československých korún. Pritom celá diaľnica bola v cenách roku 1969 ocenená na vyše 400 miliónov a s vyvolanými investíciami na takmer 890 miliónov.
Ako dnes vieme, na Patrónke napokon žiaden „malý Aupark“ so zaujímavo špirálovito riešeným interiérom nevznikol. Ani prepojenie diaľnic D1 a D2 na území mesta sa nerealizovalo podľa tohto návrhu. Vznikli iba prístrešky zastávky, ani tie však neboli postavené kompletne. Namiesto podzemného nákupného centra je len zanedbaný koridor.
A na dlho zostala jedinou novou stavbou výšková budova Lignoprojektu dokončená v roku 1969. Na začiatku milénia sa dočkala rekonštrukcie a dostala názov Westend, neskôr Westend Tower. Pár rokov na to ju developer J&T Real Estate predal realitnej spoločnosti skupiny Axa a sám pokračuje vo výstavbe ďalších fáz administratívneho projektu Westend Business Park.
Štúdia Patrónky s podzemným obchodno-spoločenským centrom Zdroj: Ing. Igor Rymarenko
Zrážka s realitou
I. Rymarenko prišiel do Dopravoprojektu začiatkom 60. rokov a jeho prvou úlohou bola križovatka Trnavské mýto. Po dlhých diskusiách sa mu podarilo presadiť podchod pre peších, ktorým dnes prechádza množstvo ľudí. Patrónka, pre ktorú navrhol ešte veľkorysejší podchod, bola jeho ďalším zadaním.
Riaditeľstvo diaľnic si objednalo štúdiu a projektovú úlohu úseku od Lamača po križovatku na most Lafranconi. Diaľnica z Prahy vtedy končila pri Lamači a diaľnica do Trenčína sa začínala pri Zlatých Pieskoch. Federálne ministerstvo dopravy ich prepojenie cez mesto označilo za mestskú rýchlostnú komunikáciu, ktorú má financovať radnica, spomína I. Rymarenko.
Po veľkých diskusiách napokon ministerstvo súhlasilo s výstavbou diaľničného mosta a napojenia diaľnice do Maďarska. I. Rymarenko narazil pri práci na štúdii na prvý úsek na meteorologické a hlukové problémy. Údolie, ktorým mala diaľnica vchádzať do mesta, je lievikom vetra zo západu.
Model pôvodného plánu výstavby okolo Patrónky
Oslovil Slovenskú akadémiu vied so žiadosťou o vypracovanie expertízy a stal sa prvým projektantom, ktorý sa zaoberal riešením hluku pri dopravných stavbách. Na základe výsledkov akustického modelovania požiadal architektov, aby navrhli podchod a zastávky.
Federálne ministerstvo dopravy súhlasilo len s výstavbou hrubej stavby podchodu, keďže obchodná vybavenosť nebola jeho úlohou. Mesto však nemalo na dokončenie peniaze, preto sa namiesto podzemného nákupno-spoločenského centra postavil len podzemný prechod.
Jazvy mesta
Ministerstvo ustúpilo aj od výstavby celej diaľnice a realizoval sa len privádzač Lamačská cesta. Koncepcia výstavby diaľnice na území Bratislavy však platila až do roku 1992. „Po vzniku Slovenskej republiky všetko padlo pod stôl a ministerstvo schválilo nový plán diaľnic na území Bratislavy, ktorý sa realizuje,“ dodáva I. Rymarenko.
Súčasná koncepcia dopravy je podľa neho chaotická. Pre zložité trasy najazdí mestská hromadná doprava zbytočne veľa kilometrov, myslí si odborník. Dodáva, že ani povestná jazva, ktorá preťala Petržalku na Einsteinovej, v jeho koncepcii nebola.
Jazvou zostáva aj samotná zastávka na Patrónke. Prístrešky mali pôvodne niekoľko alternatív. Pre nedostatok peňazí sa však ani vybratý variant nedokončil celý. Chýbajú napríklad navrhované sklenené steny zabraňujúce prievanu.
„Bohužiaľ, zostalo z toho torzo. A po roku 1990 sa tam začali objavovať bufety a stala sa z toho taká verejná krčma,“ dodáva projektant.
Zastávka na Patrónke Zdroj: Google StreetView
Zastávka ako bábkové divadlo
Cez zastávku na Patrónke často cestuje aj známy umelec Michal Moravčík. Corbusierovské tvary modernistickej architektúry prístrešku ho zaujali už dávno. Keď ich objavil aj Tomáš Džadoň, začali spolu pátrať, kto je autorom projektu.
„Zistili sme, že pán Rymarenko mal na starosti veľký tím, ktorý sa priestorom zaoberal. Postupne pre nás prestalo byť dôležité, kto je autorom oblúkov, zaujalo nás skôr to, kto sa zamýšľal nad celým miestom,“ opisuje M. Moravčík prvotný nápad umelecky skúmať zastávku na Patrónke.
Keď umelci zistili, že I. Rymarenko je nielen projektant, ale aj nestor slovenského tradičného bábkarstva a zberateľ bábok, začali sa na zastávku pozerať ako na scénu pre bábkové divadlo a na cestujúcich ako na marionety. Zrodil sa nápad napísať hru Prestupovanie/čakanie strednej nižšej triedy (Patrónka, alkoholosubsonické signály miesta), ktorá je súčasťou výstavy Koridor v galérii Tranzit.sk.
Projektant a bábkar Igor Rymarenko Zdroj: TREND Reality
Projektant sa venuje bábkovému divadlu od 14 rokov. So synom Igorom vedie Tradičné rodinné bábkové divadlo IRYSON, pre ktoré hru o Patrónke naštudovali a adaptovali. Celoživotnú zberateľskú a bádateľskú snahu zhrnul do knihy Dekorácie českých umelcov pre bábkové divadlo, ktorá vyšla pred šiestimi rokmi. I. Rymarenko mladší pôsobil až do roku 1998 v operetnom a muzikálovom súbore divadla Nová scéna, potom začal podnikať. K bábkarstvu ho otec viedol odmalička.
Vizuálni umelci M. Moravčík a T. Džadoň sa zaoberali architektúrou vo viacerých projektoch. Prvý z nich skúmal osud stavieb Slovenskej národnej galérie a Incheby od architekta Vladimíra Dedečka v projektoch Rez prázdnom a Malé a.
Druhý zas aktuálne rieši, čo s tromi drevenicami, ktoré v rámci projektu Pamätník ľudovej architektúry umiestnil na strechu paneláka na košickom sídlisku. Obyvatelia domu totiž nepredĺžili prenájom strechy inštalácii, ktorá vznikla ako súčasť programu Európskeho hlavného mesta kultúry.
Umenie priamo na Patrónke?
„Pre nás je Patrónka symbolom verejnej schátranosti. Zároveň stelesňuje priamo v realite „prechodnú fázu“, ktorá mala byť dočasná, ale stala sa trvalou konštantou našej kapitalistickej súčasnosti,“ hovorí M. Moravčík. Hra je podľa neho otáznikom, čo bude s priestorom ďalej. Ideálne by bolo, aby sa s ním narábalo ako s hodnotou a pamiatkou. Pribúdajúce stánky, bariéry a ubúdajúce lavičky však svedčia o prístupe samosprávy, ktorá vníma priestor zastávky ako nebezpečný.
Divadelná hra na scéne zastávky Patrónka Zdroj: Adam Šakový
Pôvodne zamýšľané miesto oddychu, zábavy a nakupovania sa tak zmenilo na brutálny špinavý priestor, odkiaľ chce každý čo najskôr vypadnúť. „Na rozdiel od súčasných shopping mallov to malo myšlienku. V čom sa dnes pohybujeme, je len fragment tej idey,“ dodáva M. Moravčík. Osud Patrónky je ďalšou ukážkou odmietania celého obdobia socializmu a nedoceňovania kvalitných diel doby.
Základom šiestich obrazov hry sa stali odpozorované skutočné dialógy a situácie z oboch zastávok aj z miestnej krčmy. Prekladané sú komentármi rozprávača a úryvkami z odbornej hlukovej štúdie k projektu diaľnice. Scénu tvorí model zastávky, ktorý umelci vytvorili v galérii.
„Máme sen dať záznam tejto hry na prepálené LCD, ktoré je v krčme na zastávke, ale neviem, či sa nám to podarí a či to príjmu štamgasti,“ zamýšľa sa M. Moravčík. Počas výstavy sú na programe ešte dve predstavenia, najbližšie túto sobotu poobede.
