Slovensko patrí k miláčikom investorov do nákupných centier. Napriek tomu, že ide o jednu z najmenších krajín v strednej a východnej Európe, pripravuje sa pre ňu v súčasnosti zhruba 50 nových projektov. V minulom roku však prišlo k zabrzdeniu – otvorili sa iba štyri centrá. Konštatuje to vo svojej analýze výstavby obchodného sektora v regióne rakúska poradenská firma RegioPlan Consulting.

Celkovo sa vlani v SVE podľa jej výskumov otvorilo 160 shopping centier, celková plocha pre nakupovanie narástla na 40 miliónov štvorcových metrov. Najviac ich vlani otvorili v Rusku s vyše 60 centrami, v Turecku ich pribudlo vyše 40 a v Poľsku vyše dvadsať. Je to logické, keďže ide o najväčšie krajiny regiónu. V Rusku a Poľsku dokonca tento počet medziročne narástol.

Investori majú podľa RegioPlanu v zásuvkách stále vyše tisíc projektov. „Mnohé sa pozastavili, nezrušili ich však celkom,“ hovorí riaditeľka spoločnosti Hanna Bomba-Wilhelmi. Pripomína, že za dvadsať rokov od pádu železnej opony sa v regióne postavili tisícky centier. Výstavba kulminovala v roku 2007, keď svoje brány otvorilo vyše tristo chrámov spotreby. Vlani sa tento počet znížil takmer na polovicu.

Plánuje sa tisíc shopping centier

Mnohí developeri dúfajú v oživenie konjunktúry na pôvodnú úroveň, musia však pochopiť, že z plánovaného počtu sa nepostaví všetko. „Mnohé projekty nedokážu nájsť financovanie, pri niektorých nie je plánovaná lokalita v súlade s konceptom,“ hovorí riaditeľka. „Dôsledkom stavania takýchto centier sú prázdne priestory a nízka návštevnosť.“

Niektoré krajiny sú pokiaľ ide o nákupné plochy aj prehriate. Estónsko má napríklad s objemom 400 m2 na tisíc obyvateľov viac obchodov ako Rakúsko a Švajčiarsko. Len o niečo nižší objem obchodov na obyvateľa má Slovinsko.

Podľa RegioPlanu je situácia v tejto oblasti kritická v pobaltských krajinách a v Chorvátsku. Najmä Litva, Lotyšsko a Estónsko vykazujú vysokú mieru nákupných plôch, pričom ich veľmi tvrdo postihla ekonomická kríza. V Chorvátsku zasa vlani otvorili iba málo centier, zato obrovských, takže sa plocha pre nakupovanie zvýšila o 150-tisíc m2, viac ako v Českej republike, na Slovensku alebo v Slovinsku.

V prípade tradičných priemyselných krajín sa však do štatistík zväčša nezapočítavajú malé obchody v centrách miest, ktoré často tvoria výrazný podiel na nákupných plochách krajiny. V reformných krajinách je ich podiel naopak veľmi nízky. „Pre dobré projekty je miesto na trhu stále, kľúčová je však lokalita a koncept centra,“ zdôrazňuje H. Bomba-Wilhelmi.

Tabuľka - RegioPlan Consulting