River Park 2 má byť rovnako ako prvá časť multifunkčným komplexom s bývaním, administratívou a občianskou vybavenosťou. Na rozdiel od prvej časti kritizovanej pre prílišný objem stavby má na rovnako veľkom pozemku priniesť o tretinu menšiu podlahovú plochu novostavieb a viac verejného priestoru.
Ako uvádza architekt Radoslav Grečmal z ateliéru GFI objekty majú výškovo klesať od River Parku smerom k mostu Lafranconi. Celková plocha nadzemných podlaží má dosiahnuť 72-tisíc štvorcových metrov v porovnaní s približne stotisíc štvorcami prvej fázy.
Dunajská kvapka namiesto PKO
Dominantou má byť futuristický objekt Planetária v tvare dunajskej kvapky. „Cieľom je pokračovať v tradícii výnimočnosti tohto priestoru,“ vysvetľuje koncept R. Grečmal. Planetárium má mať podľa neho hrubú úžitkovú plochu 1 500 až 1 800 štvorcových metrov a kapacitu 140 návštevníkov.
River Park 2 - vizualizácia Planetária Zdroj: Henbury Development
Má slúžiť ako kultúrno-spoločenský priestor na popularizáciu celého spektra prírodných vied, ale aj na konferencie, prednášky, komorné koncerty či predstavenia malých divadelných foriem. Vysoko reflexívny materiál fasády má zrkadliť verejný priestor v okolí.
Mediatéka má ponúknuť zdigitalizované archívne filmy, knihy, historické dokumenty či umelecké diela. Bude mať plochu 300 štvorcových metrov a bude sa nachádzať v parteri budov na centrálnom námestí novej štvrte. Na námestí majú byť umiestnené aj sochy z priečelia budovy PKO a zvažuje sa spôsob prezentácie vitráží.
Štyri podmienky mesta
Vytvorenie centrálneho námestia spájajúceho Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu s Dunajom patrilo medzi štyri hlavné požiadavky mesta. Ďalšími boli zachovanie kultúrnych funkcií a cenných artefaktov, vybudovanie planetária, mediatéky a nábrežnej promenády s cyklocestou a protipovodňovou ochranou so zachovaním balustrádového múrika od architekta Ivana Matušíka z 50. rokov minulého storočia.
Predstavený návrh je výsledkom rokovaní, ktorých vedením primátora I. Nesrovnala poverilo mestské zastupiteľstvo. Dohoda má ukončiť desať rokov trvajúce spory o budúcu podobu PKO, ktoré vyústili do žalôb. Investor vyčísľuje svoje pohľadávky na 43 miliónov eur.
Primátor sa s Henbury Development dohodol na mimosúdnom urovnaní sporu. Spočíva v záväzku investora stiahnuť žalobu a zrevitalizovať nábrežnú promenádu od River Parku až po Most Lafranconi do deviatich mesiacov od podpisu dohody. Mesto má za to developerovi schváliť zbúranie PKO a realizáciu kompromisného projektu.
V rámci revitalizácie má investor vymeniť zničené spevnené plochy, obnoviť osvetlenie, upraviť zeleň, osadiť nový mobiliár ako lavičky, odpadkové koše, stojany na bicykle a opraviť existujúci balustrádový múrik.
River Park 2 - vizualizácia Mediatéky Zdroj: Henbury Development
Ateliér GFI pracoval na novom projekte River Parku 2 podľa R. Grečmala asi pol roka. Primátor vstúpil do rokovaní zhruba pred tromi mesiacmi. Na základe spomínaných požiadaviek sa návrh investora menil do aktuálne predstavenej podoby.
Architekt predpokladá dokončenie River Parku 2 do piatich až šiestich rokov v optimistickom variante. Po zhruba dvoch – troch rokoch príprav a schvaľovania by rovnako dlho mohla trvať aj výstavba.
Poslanci: mesto rezignovalo
Mimosúdnu dohodu ešte musí schváliť mestské zastupiteľstvo. Návrh je na programe decembrového zasadnutia. Predstavený bol len ideový návrh zameraný na verejné priestory bez bližšieho predstavenia obytných a polyfunkčných blokov. Dokumentácia pre jednotlivé stupne schvaľovania bude dopracovaná až po schválení dohody.
Na prezentácii nevystúpil žiaden zástupca investora ani primátor. O slovo sa prihlásili viacerí mestskí poslanci, ktorí sa zhodli, že primátor ich o postupe rokovaní a dohodnutom kompromise neinformoval. K projektu vyjadrili ostré výhrady.
River Park 2 - celkový pohľad Zdroj: Henbury Development (reprofoto z videoprezentácie)
Ján Budaj ho označil za podstatne horšiu a neférovejšiu ponuku ako bola úplne prvá za čias primátora Andreja Ďurkovského. Predstavený zámer podľa neho nemá žiaden právny základ a je prezentáciou absolútnej rezignácie mesta. Predstavené planetárium podľa neho nenahradí sálu PKO pre 2 500 návštevníkov, ktorá bola najväčšou kultúrnou budovou a tanečnou sálou na Slovensku.
Poslankyňa a architektka Lucia Štasselová sa pýtala, či investor aspoň nezvažoval začlenenie hlavnej budovy PKO. „Keď sú obmedzenia, vzniká kvalitná architektúra. Urobiť si zelenú lúku a všetko zbúrať je tá ľahšia cesta,“ povedala.
Katarína Šimončičová pripomenula, že za súčasný stav, keď investor vlastní pozemky, na ktorých stoja budovy mesta, ktoré nemá peniaze na ich spätné odkúpenie a bráni investorovi realizovať svoje zámery, môže samotný investor tým, že spolu s pozemkami neodkúpil aj budovy PKO, keď na to mal možnosť.
„PKO dlhodobo traumatizuje Bratislavu. Čelíme súdnym sporom s hrozbou niekoľkomiliónových pokút a možnej nútenej správy. Keďže mesto nemá peniaze na rekonštrukciu, prevádzku a ani spätné odkúpenie pozemkov pod objektom, dospel som k názoru, že pokračovanie takéhoto stavu by viedlo k ďalšiemu chátraniu PKO, ktoré by Bratislavčania nemohli využívať,“ vyjadril sa k projektu primátor.
I. Nesrovnal zdôrazňuje, že v prípade vybudovania všetkých riešení navrhovaného projektu by vznikol na mape Bratislavy ucelený verejný priestor s jednoznačným zámerom poskytnúť možnosť pre kultúrne a spoločenské vyžitie Bratislavčanov.
Požiadavku planetária a mediatéky vysvetľuje tým, že Bratislava ich ako jediné európske hlavné mesto nemá. Planetárium podľa neho požadovali občianski aktivisti aj akademická obec.
