Osemhektárový kampus vznikne revitalizáciou časti Jacksonovho parku v chicagskej časti South Side. Súčasťou projektu je vybudovanie Prezidentského múzea, budovy Forum s kanceláriami nadácie, reštauráciou a priestorom pre organizovanie podujatí, knižnice, verejného námestia a revitalizácie parku.
Všetky budovy majú mať ekologický certifikát LEED Platinum. Ich celková podlahová plocha má byť okolo 20-tisíc štvorcových metrov. Súčasťou parku majú byť aj športoviská a obnovenie napojenia na Michiganské jazero.
Po pripomienkach projekt zmenili
Prvý koncept Obamovho prezidentského centra predstavila nadácia v máji minulého roka. V ďalších mesiacoch ho predstavila verejnosti na množstve stretnutí. Obyvatelia mesta aj dve stovky členov zboru neďalekej Chicagskej univerzity návrh kritizovali. Nepáčila sa im už samotná myšlienka postaviť komplex v historickom verejnom parku.
Obamovo prezidentské centrum - model Zdroj: Obama Foundation
Nadácia minulý týždeň predstavila súhrn 11 pripomienok a zmien, ktorými na ne architekti reagujú. Podľa týždenníka Crain's Chicago Business sa ľuďom nepáčila masívna hlavná budova múzea a parkovací dom, ktoré zaberali v parku veľký priestor. V novom návrhu je štíhlejšia budova s členitejšou fasádou obsahujúcou kamenné písmená tvoriace zatiaľ nešpecifikovaný nápis, ktorá však narástla z 55 na 71 metrov a 23 podlaží. Parkovací dom sa presunul do podzemia.
V parku zas pribudlo viac stromov, detské ihriská a chodníčky. Ďalšiu z veľkých výhrad, uzavretie dôležitej cesty cez park, zmeny neriešia. Obyvatelia a predstavitelia univerzity sa obávajú nárastu dopravy v okolitých uliciach, architekti reagujú, že šesťprúdová cesta bola pôvodne peším chodníkom, na ktorý sa opäť zmení.
Obamovo prezidentské centrum - vizualizácia promenády Zdroj: Obama Foundation
So začiatkom výstavby sa počíta koncom tohto roka, Obamovo prezidentské centrum má byť otvorené v roku 2021. Celkové náklady sú odhadované na pol miliardy dolárov (takmer 410 miliónov eur).
Do súťaže prišlo 140 návrhov
Obamova nadácia uverejnila na jar 2014 základné princípy projektu a výzvu na ponuku miesta pre budúce prezidentské centrum. Ponuku dostala od Chicagskej univerzity, Univerzity Illinois v Chicagu, Kolumbijskej univerzity v New Yorku a Havajskej univerzity.
V máji 2015 oznámila nadácia umiestnenie centra v chicagskom South Side v spolupráci so Chicagskou univerzitou. Prezident a prvá dáma označili voľbu Chicaga za návrat domov a investíciu do budúcnosti mesta. B. Obama sa narodil na Havaji, ale v Chicagu prežil tri desaťročia, pôsobil na univerzite, neskôr bol senátorom, zoznámil sa s Michelle a založili si tu rodinu.
Obamovo prezidentské centrum - vizualizácia výhľadu na námestie Zdroj: Obama Foundation
Po oznámení výberu miesta bola vyhlásená architektonická súťaž. Spomedzi 140 uchádzačov bolo vybratých sedem finalistov. V júni 2016 bol vyhlásený víťazný tím štúdií Tod Williams Billie Tsien Architects a Interactive Design Architects. Krajinnú úpravu dostalo na starosti štúdio Michael Van Valkenburgh Associates.
Prezidentská knižnica pre 21. storočie
Barack Obama sa stal v januári 2009 štyridsiatym štvrtým prezidentom USA. Počas druhého a posledného funkčného obdobia začal pripravovať svoju Prezidentskú knižnicu. Obamovci sa však rozhodli zmeniť koncept tradičnej knižnice nesúcej odkaz exprezidenta a spadajúcej pod Národný archív (NARA).
Obamovo prezidentské centrum bude riadiť jeho nadácia a nebude súčasťou siete prezidentských knižníc štátneho archívu. Zdigitalizuje a sprístupní všetky neutajené dokumenty Obamovho prezidentstva. Nadácia chápe projekt ako šancu zmeniť model prezidentskej knižnice a prispôsobiť ho súčasnej digitálnej ére, povedal jej riaditeľ David Simas pre Crain's Chicago Business. Dodal, že ľudia aj tak viac navštevujú múzeá v rámci knižníc, než by si vyhľadávali dokumenty.
Obamovo prezidentské centrum - vizualizácia parku Zdroj: Obama Foundation
Prezidentské knižnice tradične zhromažďujú a sprístupňujú verejnosti písomné a elektronické dokumenty a predmety charakterizujúce nielen vládnutie každého prezidenta USA, ale aj život ľudí a krajiny v danej dobe.
Tradíciu založil Franklin D. Roosevelt, ktorý v roku 1938 ohlásil vybudovanie novej inštitúcie v newyorskom Hyde Parku. Veril, že dokumenty, knihy a spomienkové predmety vládnutia sú súčasťou dedičstva Spojených štátov a preto by mali byť zachované a sprístupnené verejnosti aj budúcim generáciám. Nasledujúci prezidenti si túto tradíciu osvojili a od roku 1955 je upravená zákonom. V súčasnosti sú knižnice štrnástich prezidentov prístupné aj cez internet.
Obamovo prezidentské centrum - vizualizácia detského ihriska Zdroj: Obama Foundation
Na Obamovo rozhodnutie vybudovať si nezávislé prezidentské centrum reagoval Národný archív zmenou spôsobu uchovávania a sprístupňovania prezidentských dokumentov. Odteraz budú zhromažďované v existujúcich budovách archívu a v čo najväčšej miere sprístupnené digitálne. Národný archív oznámil, že od Obamovej administratívy dostal okrem fyzických dokumentov aj 250 terabajtov dát, vrátane tristo miliónov emailov.
