Magistrát momentálne pripravuje projekty a ďalšie podklady. „Je otvorená výzva, v ktorej je celkovo alokovaných 18 miliónov eur na kreatívny priemysel. Mesto Nitra sa už dávno rozhodlo a pracovalo na tom niekoľko rokov. My sme naozaj alokovali veľkú sumu peňazí, až do pol milióna eur, na projektové dokumentácie, súťaže, celkovú prípravu. Treba povedať, že takúto obrovskú výzvu sme tu nikdy nemali,“ zdôraznil primátor Marek Hattas.

Náklady na projekt spochybnili poslanci

Práve suma pol milióna eur na prípravné práce sa však niektorým mestským poslancom zdala priveľká. Podľa primátora je určená na prípravu náročných podkladov k projektom a na zaplatenie externých služieb.

„A tie, napríklad pri verejnom obstarávaní, naozaj nie sú lacné. Na druhú stranu hovoríme, že ak by nám ten projekt aj nevyšiel, tak budeme mať kvalitné projektové dokumentácie a špičkovo pripravené projekty na to, aby sme ich dokázali, možno v menšom meradle, ale predsa len dotiahnuť. Bolo by naozaj krásne vidieť, keby nám ožilo kino Palace a otvorili by sa pre ľudí kasárne pod Zoborom,“ skonštatoval primátor.

Mestskí poslanci sa na svojom októbrovom rokovaní pýtali aj na náklady na poradenstvo, ktoré z polmiliónovej sumy odčerpali 100-tisíc eur.

Podľa M. Hattasa ide o peniaze určené externým dodávateľom prác. „Riešia nám verejné obstarávanie, pomáhajú nám s písaním projektov a s ich kontrolou. Na meste máme veľmi malý tím na to, aby nám dokázali pripraviť projekt za 15 miliónov eur,“ uviedol M. Hattas.

Projekt kreatívneho centra začalo pripravovať ešte predchádzajúce vedenie mesta. Jeho súčasťou má byť vytvorenie otvoreného ateliéru, kreatívneho inkubátora, podpora vzdelávania, tvorivosti, vizuálneho a scénického umenia, reklamy, marketingu, dizajnu, ľudovej a mestskej kultúry.

„O projekte by sa malo rozhodovať niekedy začiatkom budúceho roka, kedy by sme sa mali dozvedieť, či Nitra bola úspešná alebo nie,“ dodal M. Hattas.

Súťaž už vyhodnotili

Mesto koncom júna vyhlásilo jendokolovú súťaž, v ktorej chcela nájsť najvhodnejšie riešenie pre využitie bývalého kina na Radlinského ulici, postaveného ešte v rokoch 1925 – 1926.

Autorom pôvodného architektonického riešenia je Fridrich Weinwurm. V druhej polovici 20. storočia bol však objekt prestavaný a pôvodný rukopis autora sa vytratil. Súťažiaci sa museli s touto situáciou vhodným spôsobom vysporiadať.

Porota, ktorá zasadala v septembri, vybrala spomedzi 36 prihlásených účastníkov, za víťazný návrh spoločnosti Livinark, ktorý pripravili architekti Tomáš Boroš, Maroš Mitro, Dominika Jenčová, Martina Hončárová a Pavel Bakajsa.

Podľa poroty návrh dokázal splniť náročné požiadavky na pamiatkovú obnovu a súčasne ponúknuť ucelený architektonický názor na zmenu využitia objektu. „Z hľadiska svojej novej funkcie je jeho hlavnou výhodou to, že ponúka maximálnu možnú veľkosť sály a uvoľnenie dispozície vstupného podlažia tým, že situuje obslužné priestory (šatne, WC a sklady) do novonavrhovaného podzemného podlažia,“ uviedla porota v hodnotení.

„Vo svojom materiálovom prevedení a detailoch je prestavba triezvo citlivá v pripomínaní architektonickej a historickej hodnoty diela Friedricha Weinwurma. Porota má výhrady k umiestneniu kaviarne, dôležitého spoločenského katalyzátora, iba na poschodí. Navrhuje pri dopracovaní štúdie rozšírenie jej prevádzky aj na prízemie objektu,“ doplnili porotcovia.