Éterickej budove akoby z navrstvených hranolov – na jednej strane zbiehavých, na druhej rozbiehavých – navrhli Steven Holl Architects nezameniteľnú fasádu. V zamračenom počasí je sivá, monolitná (pozrite si foto krátko pred dokončením). Na slnku sa blyštia titánovo-zinkové panely, od súmraku svetielkujú sklené panely, s ktorých odrazmi sa rátalo v kompozícii.
Inštitút súčasného umenia v Richmonde Zdroj: Iwan Baan
Dosky s leptaným povrchom, tak ako takmer všetky typy sklených panelov, aké používa newyorský ateliér, vyrobila spoločnosť Okalux. Potrebný efekt v nich vytvárajú absorbenty svetla, napríklad polopriehľadné vlákna, alebo kapilárne dosky, ktoré rovnomene rozptyľujú svetlo.
V slávnom Nelson-Atkins Museum of Art v Kansas City sú v paneloch z pieskovaného skla, v nedávno dokončenej výtvarnej škole University of Iowa v paneloch z brúseného skla (pozrite si video).
Inštitút súčasného umenia v Richmonde Zdroj: Iwan Baan
Inštitút súčasného umenia v Richmonde Zdroj: Iwan Baan
Spoluautor ICA Chris McVoy sa hlási k vplyvu ruského konštruktivistu Nauma Gaba. Budovu, ako uvádza, prispôsobili uličným priamkam, jej rohy nárožiam ulíc a analogické „križovatky“ sú v interiéri, upozorňuje.
„Chodníky sa tiahnu od vstupu, kde rozdeľujú návštevníkov,“ nadväzuje Architect Magazine, časopis Amerického inštitútu architektov. Smerujú do niektorej z výstavných sieni, do kaviarne alebo do auditória.
Inštitút súčasného umenia v Richmonde Zdroj: Iwan Baan
Inštitút súčasného umenia v Richmonde Zdroj: Iwan Baan
Takto znázornili projektanti pluralitu súčasného umenia. Stelesnenie tohto princípu našli v poviedke Jorge Luisa Borgesa Záhrada s chodníkmi, ktoré sa rozvetvujú (1941).
Do budovy so štandardným členením na časť výstavnú, vzdelávaciu a na vystúpenia sa vchádza z ulice cez transparentnú stuhu pod priesvitnou 22-metrovou sklenou stenou. Alternatívny vchod je zo záhrady s reflexnou nádržou, z „myšlienkových polí“, ako ju nazýva Steven Holl (pozrite si video).
Inštitút súčasného umenia v Richmonde Zdroj: Iwan Baan
Inštitút súčasného umenia v Richmonde Zdroj: Iwan Baan
Ťažiskom budovy komponovanej z blokov je auditórium prečnievajúce nad vstupom z ulice. Zaberá takmer tretinu objemu a pojme 240 divákov. Vstupné, desať metrov vysoké átrium nazvali projektanti Fórum. Bielou akustickou omietkou ho dotvorili na pendant exteriérových ohybov.
Štyri rôzne veľké pravouhlé výstavné siene, skonštruované zlatým rezom, tvoria rozdielne prostredie. Umocňuje ho osvetlenie cez stropné okná, štandardné okná udržujúce kontakt s okolím, okná s priesvitným zasklením a celé priesvitné steny. Vďaka hybridným dvadsať centimetrov hrubým betónovým stenovým nosníkom nerušia v nich stĺpy, steny vytvárajú akustickú clonu ulice.
Inštitút súčasného umenia v Richmonde Zdroj: Iwan Baan
Inštitút súčasného umenia v Richmonde Zdroj: Iwan Baan
Sieň je v každom z troch dlhých výstupkov na západnej strane, štvrtá sieň s klenutým stropom je na opačnej strane nad Fórom. Západná a severozápadná sieň na druhom podlaží sú spojené v mieste, kde sa dotýkajú ich múry a návštevník vidí do oboch súčasne. Takto zrealizovali architekti ideu „rozvetveného času“ spisovateľa Jorge Luisa Borgesa.
ICA so zelenými strechami, vykurovaná a chladená sálavým systémom, ktorého súčasťou je 43 geotermálnych vrtov, získala certifikáciu LEED Gold.
