Projektanti Burdž Chalifa z firmy Skidmore, Owings and Merrill (SOM) tvrdia, že extrémna výška 828 metrov nebola samoúčelnou métou. Usilovali sa, aby najvyššia budova na svete vyznela harmonicky a proporčne. S kratšími verziami neboli spokojní – podľa pôvodnej mala byť približne sedemstometrová.
Popri výške a tvare je pozoruhodná viacerými originálnymi riešeniami vypracovanými pri projektovaní, napríklad konštrukčným systémom zosilneného jadra, podopieraného ramenami (buttressed core) a chladiacim systém skysourcing využívajúcim skutočnosť, že na vrcholku veže je až o sedem stupňov chladnejšie, ako v dolnej časti.
Budova je založená na vyše tri a pol metra hrubej doske a pilótach najmä pri jej okrajoch, ktoré siahajú vyše 40 metrov do podložia sypkého vápenca kalcisiltit. Špeciálne čerpadlá prepravili kvalitný betón s vysokou pevnosťou v tlaku (100 MPa s obsahom popolčeka a kremičitého úletu) do výšky 606 metrov. Vyššie už je veža konštruovaná z ocele.
Burdž Chalífa Zdroj: SOM, Nick Merrick © Hedrich Blessing
Na fasádu vybrali striebristé, vysoko účinné sklo na ochranu proti slnečnému žiareniu a teplu zo slnečných lúčov od spoločnosti Guardian Industries z Auburn Hills v štáte Michigan. Americké firmy mali vôbec na výstavbe značný podiel: osvetlenie exteriéru a 11-hektárového parku realizovala newyorská firma Fisher Marantz Stone, ktorá spolupracovala so SOM napríklad na osvetlení šanghajskej veže Jin Mao.
Park navrhla kalifornská firma Sasaki, Walker and Associates Group, partner chicagských architektov pri projekte BFS, finančnej ulice s 18 budovami v Pekingu (2007), interiéry dizajnérske veličiny Wilson Associates z Dallasu a Adam D. Tihany z New Yorku.
Náklady na výstavbu veže sa podľa informácií Construction Week Online priblížili k 1,2 mld. eur, dokončili ju v októbri 2009, slávnostne otvorili 4. januára nasledujúceho roku. Pôvodne mala byť čisto obytná, realizovali ju však ako multifunkčnú.
V každom krídle je vymedzené miesto pre výťahy do iného typu priestorov: do rezidencií, kancelárskych priestorov a do Armani Hotel Dubai. Spolu s tradičným dubajským hotelom Burdž al Arab v tvare plachetnice (ktorého profil onedlho portál TRENDreality.sk prinesie) a ďalšími v Miláne, Abu Dhabí a Pekingu označujú tento hotel so 160 izbami za sedemhviezdičkový.
Medzi výťahmi Burdž Chalifa sú najrýchlejšie na svete s rýchlosťou 18 m/s (65 km/h), premávajúce na vyhliadkovú plošinu vo výške 452 m. Cesta najdlhšou trasou päťsto metrov trvá menej ako dve minúty, na vyššie poschodie treba prestúpiť.
Súčasné výťahy sú limitované na 550 – 570 metrov, okrem iného pre extrémnu váhu ťažného lana. Projektanti uvažovali, že v dubajskej veži po prvý raz na svete použijú trojpodlažné výťahy (triple deck), nakoniec však inštalovali dvojpodlažné.
Armaniho priestory sú v prvej štvrtine – nad hotelom ponúka 144 kondomíniových apartmánov. Sú drahšie ako 900 kondomínií na vyšších poschodiach od Emaar. Minulý rok v októbri realitná konzultačná spoločnosť Colliers International odhadovala cenu Armani Residences na okolo 8 700 – 10 900 eur za štvorcový meter a cenu ostatných na 6100 eur.
Veža s prierezom v tvare Y má zašpicatené ramená, zložené z oblých časti, ktoré sú od kraja postupne akoby poodtínané, až napokon ostáva stredná časť so šesťuholníkovým jadrom.
Chicagskí architekti sa netaja inšpiráciami zo sveta architektúry, predovšetkým ikonickou stavbou vo svojom meste, zaoblenou trojkrídlovou obytnou Lake Point Tower pri Michiganskom jazere (197 m, 1968, Schipporeit a Heinrich), ktorá je taktiež uprostred veľkého parkového areálu, dokonca s vodopádmi vo výške troch poschodí.
Veža je neobyčajne štíhla. Úžitkovú plochu má o tretinu menšiu, ako napríklad 525-metrová Willis Tower. Projektanti chceli dosiahnuť, aby stavba pôsobila ako rastlina a akoby prirodzene vyrastala zo zeme. Plynulý kompaktný tvar navrhli aj preto, aby čo najviac eliminovali miesta, kde by sa mohol usadzovať jemný, mimoriadne priľnavý dubajský piesok.
Podobu mierne skorigovali kanadskí špecialisti Rowan Williams Davies and Irwin vo veternom tuneli v meste Guelph pri Toronte, kde testovali okrem mnohých iných aj model veže 30 St. Mary Axe. Najvýznamnejším odporúčaním konzultačnej firmy bolo, aby vežu otočili o 120 stupňov.
Problémy developera Emaar Properties PJSC pretrvávajú aj po kríze v roku 2008, keď klesli ceny nehnuteľností v emiráte o 60 percent a v Dubaji zastavili viac ako polovicu projektov. V hospodárskom týždenníku Arabian Business sa nedávno objavili správy, že uvažuje o predaji Qamardeen a Al Manzil, dvoch z piatich hotelov a aj iných nehnuteľností v Downtown Dubaj, čiže v areáli za takmer 15 miliárd eur, kde patrí Burdž Chalifa.
V druhom štvrťroku 2011 dosiahli zisky Emaar v dôsledku zníženého dopytu 53 mil. eur v porovnaní s 344 miliónmi v rovnakom období minulého roku.
Hviezdy minulosti - každú stredu hviezdna stavba. Prečítajte si všetky.
Autor je spolupracovník TRENDreality.sk.
Foto - SOM, Nick Merrick © Hedrich Blessing
