Nová promenáda je súčasťou zmluvy, ktorou mesto predalo pozemky pod bývalým PKO firme Henbury Development. Aktuálne po rokovaniach s novým primátorom Ivom Nesrovnalom developer predstavil nový projekt River Parku 2, kde pribudlo centrálne námestie s dominantným objektom planetária. Takouto požiadavkou primátor prekvapil verejnosť aj mestských poslancov.
Lido Park
V istom momente vyjednávania mesta s investorom sa však objavila aj oveľa zaujímavejšia dohoda, na ktorú sa už možno zabudlo. Za povolenie na zbúranie PKO a vybudovanie druhej fázy River Parku totiž Henbury ústami šéfa J&T Real Estate Petra Korbačku prisľúbilo postaviť kultúrne centrum na lukratívnych pozemkoch medzi Starým Mostom a Mostom Apollo. J&T Real Estate ich výhodne s mestom vymenila cez firmu Popper Capital, ďalšiu časť získal HB Reavis.
Vizualizácia multifunkčnej haly Lido Park z roku 2009 Zdroj: Popper Capital
Firma aj predložila zámer na multifunkčnú halu Lido Park s tanečnými sálami, džezovým klubom či kaviarňou Pekáč odkazujúcou na prezývku PKO. Mala stáť hneď pri Starom moste za cyklocestou. Projekt však nebol v súlade s územným plánom zóny a petržalskí poslanci ho ani na žiadosť primátora Andreja Ďurkovského nechceli zmeniť. Čo bude s týmto zámerom, tak zatiaľ nie je jasné. Z nového Starého mosta je na toto miesto budovaná lávka.
Z hľadiska pešej a dopravnej dostupnosti je to pre kultúrne zariadenie ideálna poloha. Treba však pripomenúť dôležitý argument, ktorý sa opakovane objavil pri diskusiách o novom návrhu River Parku 2 – kvalitu verejných priestorov a zariadení určí až ich náplň a prevádzka.
Pobaltské inšpirácie
Príkladov, ako využiť potenciál nového rozvojového územia pri rieke (vode), je vo svete mnoho. Spoločné majú to, že kvalitné projekty sú výsledkom otvorených súťaží. Práve za posledný mesiac prišli dve zaujímavé inšpirácie z pobaltských krajín, s ktorými sa Slovensko môže ekonomicky aj historicky porovnávať.
V treťom najväčšom lotyšskom meste Liepaja s vyše 72-tisíc obyvateľmi otvorili začiatkom novembra Veľkú jantárovú koncertnú sálu. Ide o prvú a najnáročnejšiu fázu novej kultúrnej štvrte mesta s priemyselnou tradíciou a veľkým prístavom. Jedinou turistickou atrakciou Liepaje bola doteraz rozsiahla bývalá sovietska námorná vojenská základňa Karosta.
Medzinárodná architektonická súťaž prebehla už v roku 2003, vyhral ju rakúsky architekt Volker Giencke. Výstavba sa však začala až o desať rokov neskôr. Hala má celkovú plochou vyše 16-tisíc štvorcových metrov, kapacita hlavnej sály je tisíc divákov. Pod ňou sú komorná sála, baletné štúdio a experimentálne štúdio. Na najvyššom, piatom podlaží je bar a hudobný klub. Objekt je využiteľný aj na kongresy a konferencie.
Presklená fasáda má farbu jantáru, ktorá spolu s názvom odkazuje na fakt, že Liepaja leží na baltskej jantárovej ceste a je tu vystavený aj najväčší jantárový artefakt – závesná tapiséria.
Litovské centrum moderného umenia Zdroj: Studio Libeskind
Špičkové kultúrne centrum má dostať aj metropola Litvy Vilnius. Štúdio slávneho amerického architekta Daniela Libeskinda nedávno zverejnilo dizajn Centra moderného umenia, ktoré chce postaviť nezisková organizácia v spolupráci s mestom. Múzeum s výstavnou plochou vyše tritisíc štvorcových metrov s novým námestím sa má začať stavať v roku 2017, otvorenie je naplánované na začiatok roku 2019.
Nový komplex múzeí pripravuje aj Budapešť v mestskom parku. Medzinárodné súťaže vyhrali viacerí renomovaní architekti. Ako posledná bola minulý mesiac uzavretá súťaž na národnú galériu, vyhralo ju japonské štúdio SANAA.