V Európe je dnes podľa Rady pre výškové budovy a mestské obydlia 109 mrakodrapov vyšších ako 150 metrov. Do dvoch rokov toto číslo vyrastie na 161.

Aktuálne je podľa rady rozostavaných 50 takýchto budov a v tomto roku by malo byť dokončených rekordných 25 výškových budov.

Najviac ich vyrastá v Moskve, ktorá sa môže pýšiť aj prvým 150-metrovým mrakodrapom na kontinente – Kotelničeskaja naberežnaja z roku 1952, a v Istanbule. Do roku 2015 by malo v oboch metropolách stáť po 36 mrakodrapov, teda spolu takmer polovica z celej Európy.

Ďalšími krajinami s vyšším počtom mrakodrapov nad 150 metrov sú Francúzsko (18), Veľká Británia (17), Nemecko (15) a Španielsko (12). Zo susedných krajín je v Poľsku sedem takýchto budov vo Varšave a jedna vo Wroclawi a tri vo Viedni.

Mrakodrapy v Európe rýchlo pribúdajú

Moskovské mrakodrapy Zdroj: Skyscrapercity

Zaujímavosťou je aj meniace sa využitie výškových budov. Z tých postavených do konca minulého roku bolo len 12 percent viacúčelových, z tých, ktoré budú dokončené do roku 2015, je to až tretina.

Prvej desiatke najvyšších mrakodrapov však bude dominovať práve ruská metropola. Mala by obsadiť až sedem pozícií, vrátane prvej, kde sa na budúci rok usadí veža Vostok z projektu Veží federácie s výškou 360 metrov.

Moskva vyfúkne prvú priečku Londýnu už tento rok vďaka 339 metrov vysokej Mercury City Tower. Aktuálne najvyšší európsky mrakodrap, londýnsky The Shard, sa prepadne až na piatu priečku za nové moskovské stavby.

V prvej desiatke nechá Moskva miesto ešte istanbulskej Safírovej veži z roku 2010 a sídlu Commerzbank vo Frankfurte z roku 1997.

Mrakodrapy v Európe rýchlo pribúdajú

Najvyššie európske mrakodrapy v roku 2015 Zdroj: CTBUH

Európskemu nebu dlho kraľovali Moskva a Varšava. Lomonosovova štátna univerzita, najvyššia zo „siedmich sestier“, ako sa prezývajú moskovské mrakodrapy naplánované za Stalinovej éry, držala s výškou 240 metrov prvenstvo od roku 1953.

O dva roky neskôr dokončený varšavský Palác vedy a kultúry v rovnakom štýle, nesmel byť vyšší, ale vytiahol sa až na 237 metrov.

Londýn sa k nim priblížil až v roku 1990 projektom One Canada Square (235 metrov) v rámci kancelárskej štvrte Canary Wharf. V roku 1997 prevzala na desaťročie prvenstvo centrála nemeckej Commerzbank vo Frankfurte.

Na Slovensku zatiaľ budova spĺňajúca kritériá rady pre výškové budovy pre mrakodrap nestojí, hoci niektoré projekty pred krízou plánovali vyrásť až do takejto výšky. Napríklad projekt Panorama City od J&T Real Estate. Napriek zníženiu na 108 metrov sú dvojičky pri Dunaji najvyššími aktuálne rozostavanými budovami.

Najvyššou budovou zostáva Tower 115, ktorej názov vyjadruje aj výšku. Centrála Národnej banky Slovenska má 111 metrov a sídlo televíznej časti RTVS 108 metrov. Televízia bola najvyššou budovou v celom Československu od roku 1975 až do dokončenia NBS v roku 2002.

Najvyššou budovou v susednom Česku je v tomto roku dokončená brnenská AZ Tower so 111 metrami. Predbehla tak 109-metrovú pražskú City Tower, ktorej rekonštrukcia zahŕňajúca aj zvýšenie, bola dokončená v roku 2007.