Manderlák: Cesta k prvému „mrakodrapu“ mala viesť aj cez úplatky

Aj keď treba hneď na začiatku zdôrazniť, že Manderlák nikdy mrakodrapom nebol. Dlhý čas si však udržiaval pozíciu najvyššej obytnej budovy v celom Československu. Jeho príbeh pritom odráža atmosféru, ktorá vypovedá o dobe, v ktorej vznikal.

Najvyššia budova

Rudolf Manderla bol podnikateľ a mäsiar nemeckého pôvodu, ktorý rád rozmýšľal progresívne. Odrážalo sa to aj v jeho podnikaní. Jeho výrobky boli neraz inšpirované zahraničím, keď prinášali na trh trendy zo západnej Európy. Takéto vnímanie sveta sa naplno prejavilo aj pri stavbe obchodného a obytného domu Manderla.

• Pozrite sa, ako vyzeral Manderlák kedysi

Rodina Manderlovcov kúpila v centre Bratislavy starý zanedbaný dom, na mieste ktorého mal vyrásť nový projekt. Samotný podnikateľ, ktorý bol na tú dobu scestovaný, chcel postaviť niečo, čo vzbudí rozruch. Výšková budova tieto parametre spĺňala. Problémom bolo, ako presvedčiť radnicu, aby výstavbu takéhoto projektu povolila.

R. Manderlovi pomohlo viacero faktorov. Na jednej strane zlá finančná situácia mesta, na strane druhej jeho majetkové pomery. Mäsiar totiž okrem pozemkov pod pripravovaným projektom vlastnil aj susedné parcely. Práve na nich sa mali rozširovať možnosti dopravy Bratislavy. Vznikla tak dohoda, ktorá rozviazala Manderlovi ruky pri plánovaní obytného vežiaku.

„Dohoda“ s mestom

„Podnikateľ vyšiel mestu, ktoré nemalo peniaze navyše, v ústrety. Navrhol mu, že okolitý pozemok mu daruje a on za to dostane povolenie zvýšiť počet podlaží na Manderláku. Mesto nemalo na výber a tak súhlasilo,“ prezradil pre Plus 7 dní Vladimír Tomčík, autor knihy Kronika prešporskej rodiny mäsiarskeho fabrikanta Manderlu.

Obchodný a obytný dom Manderla Zdroj: Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch

Ešte otvorenejší je pri hodnotení tohto zlomu profesionálny sprievodca Peter Malaschitz. „Obyvatelia nechceli túto stavbu. Rudolf Manderla musel kompetentných jednoducho podplatiť, aby mu ju dovolili postaviť,“ približuje pre TREND P. Malaschitz.