Ľudia chodia do nákupných centier menej, ale míňajú viac

Počas minulého roku pribudli v regiónoch tri významnejšie komplexy v Lučenci, Poprade a Trnave, spolu s plochou 70-tisíc štvorcových metrov. Napriek tomu narástol priemerný obrat na štvorcový meter prenajatej plochy o 2,42 percenta na 2 080 eur. Najúspešnejšie centrá však dosiahli aj dvojciferný rast.

Priestor pre nové centrá stále je

„Dopyt po nákupných centrách v regiónoch je vyšší ako ich ponuka. Je zrejmé, že ešte sú rezervy na výstavbu ďalších, je to však geograficky veľmi rôznorodé,“ hovorí Peter Pohanka, ktorý v CBRE šéfuje segmentu nehnuteľností v maloobchode.

Okrem pozitívneho makroekonomického vývoja je za tým podľa neho aj psychologický prelom, keď ľudia už prijali fakt, že kríza pominula a sú ochotní míňať viac. Prejavuje sa to najmä pri luxusnejších tovaroch a vybavení domácnosti.

Index nákupných centier 2016 Zdroj: CBRE

Ukázali to aj údaje zo sledovaných centier, kde najvyššie priemerné obraty na plochu predajne dosiahli obchodníci v kategórii komfort, kam spadajú parfumérie, šperky, trafiky či kvetinárstva. Medziročne si najviac polepšili kategórie bývanie a jedlo. Celkovo až 51 percent obratu regionálnych nákupných centier dosahuje móda, ktorá však aj zaberá viac ako polovicu plochy.

Centrá, najmä tie menšie, vlani zaznamenali mierny pokles nájomného o 1,5 percenta na 16,43 eura za štvorcový meter za rok. Dôvodom podľa P. Pohanku nie je ani tak väčšia konkurencia, ako skôr nulová až záporná inflácia v posledných rokoch. „Nájomné je väčšinou nadviazané na infláciu, zmluvy umožňujú meniť jeho výšku každoročne,“ dodáva.

Ďalším dôvodom sú nové koncepty predajní. Napríklad najväčšie módne reťazce zväčšili predajne z priemerných 800 na 1 100 štvorcových metrov, čo znamená nižšie nájomné na štvorcový meter.

Index nákupných centier 2016 Zdroj: CBRE

Plocha pre gastro narastie

V nákupných centrách v súčasnosti zaberajú päť až pätnásť percent prenajímateľnej plochy stravovacie prevádzky. „Menej ako desať percent je neudržateľné, normou sa stane 25 percent,“ zdôrazňuje Walter Wölfler, riaditeľ oddelenia obchodných prevádzok CBRE pre Rakúsko, Strednú a východnú Európu.

Firma pred rokom uskutočnila veľký prieskum, v ktorom oslovila 22-tisíc nakupujúcich z celej Európy, Južnej Afriky a Spojených arabských emirátov s otázkou ako si predstavujú stravovanie v nákupných centrách.

Z prieskumu vyšlo, že 40 percent ľudí navštevuje nákupné centrá aspoň raz týždenne a až 30 percent sem príde len pre to, aby sa najedli alebo napili. Takmer polovica respondentov potvrdila, že v centre strávia viac času, ak tu aj jedia alebo pijú.

Index nákupných centier 2016 Zdroj: CBRE

Pre 39 percent zákazníkov je stravovanie dôležitou súčasťou návštevy nákupného centra a takmer polovica tvrdí, že obchody navštívi aj vtedy, keď sa príde len najesť. Stravovanie spája s nákupmi 41 percent návštevníkov nákupných centier, ale iba 10 percent zákazníkov na nákupných uliciach a sedem percent v retail parkoch na okraji miest.

Prevádzkovatelia sa pritom snažia predĺžiť čas, ktorý ľudia v ich centrách trávia. Z prieskumov totiž vyplýva, že každá minúta prináša 70 centov tržieb navyše. Európania v priemere tvrdia, že počas jednej návštevy nákupného centra minú 42 eur, z toho 12 eur za jedlo a pitie.

Fastfoody už nestačia, ľudia chcú zdravé jedlo

Pre nákupné centrá z toho vyplýva potreba zväčšiť plochu stravovania, ale ako ukázal prieskum, dôležitá je aj kvalita. Pre 40 percent ľudí je kľúčová ponuka zdravého, organického alebo inovatívneho jedla. „Veľmi málo ľudí uviedlo, že chce viac fast foodov alebo väčší food court,“ uvádza W. Wölfler.

Napriek tomu centrá stále zaznamenávajú silný nárast reťazcov ako KFC alebo MC Donald's, rovnako však aj značný nárast nezávislých reštaurácií. Pritom stravovanie bolo za minulý rok na druhom mieste za oblečením v počte uzatvorených nájomných zmlúv v európskych nákupných centrách.

„Aj na Slovensku vidíme trend smerom k zdravej strave, ale najmä v regionálnych centrách stále dominujú burgre a vyprážané kuriatka,“ opisuje Drahomíra Englišová, riaditeľka správy nehnuteľností v CBRE. V menších mestách sú najobľúbenejšie ázijské bistrá.

Prevádzkovateľom odporúča rozmiestniť gastro zariadenia rovnomerne po celom centre namiesto sústredenia okolo food courtu, pretože práve stravovanie je hlavnou hnacou silou návštevnosti nákupných centier.

Bratislavské mally sú iný svet

Shopping Centre Index na Slovensku pripravila realitná poradenská spoločnosť CBRE prvýkrát v roku 2014. Druhé vydanie bolo rozšírené o ďalšie tri centrá, spolu zahŕňa 10 nákupných centier v piatich krajských mestách mimo Bratislavy s 900 obchodnými jednotkami na ploche viac ako 150-tisíc štvorcových metrov.

Zastúpených je 42 percent stredných nákupných centier (20 000 až 39 999 m²) a 57 percent malých centier (5 000 až 19 999 m²). Cieľom indexu je vytvoriť komplexný obraz o fungovaní regionálnych nákupných centier. Analyzuje úrovne prenájmov, obraty, priemerný nákupný kôš spotrebiteľa, jeho správanie a priority.

Rozdiel vo výkonnosti centier v regiónoch a v hlavnom meste je podľa P. Pohanku 10- až 20-percentný. Preto by spoločný index priemerujúci celé Slovensko nemal reálnu vypovedaciu hodnotu. CBRE však má ambíciu pripraviť index nákupných centier aj pre Bratislavu.

Hlavné mesto má aktuálne okolo 1 300 štvorcových metrov plochy moderných nákupných centier na tisíc obyvateľov, čo je výrazne nad európskym priemerom a viac ako v ostatných metropolách regiónu strednej a východnej Európy.

„Netreba zabúdať, že sú aj iné formáty predaja. Napríklad v porovnaní s Prahou má Bratislava väčšiu plochu nákupných centier na tisíc obyvateľov, ale Praha mala vždy veľkú ponuku priestorov na nákupných uliciach,“ upozorňuje W. Wölfler.

Nasýtenosť Bratislavy nákupnými centrami núti ich prevádzkovateľov neustále bojovať o zákazníkov a inovovať. Vidno to aj na prebiehajúcich rekonštrukciách, modernizáciách a rozširovaní komplexov.