Legendárna tatranská liečebňa dostane druhú šancu, zmenila majiteľa

Písal sa rok 1916 a v Tatrách sa začínať písať príbeh novej stavby. Mikuláš Szontágh, lekár a syn zakladateľa Nového Smokovca, sa vracia z vojny a zisťuje, že v krajine chýbajú liečebne pre chorých na tuberkulózu. Keďže nemá dostatok vlastného kapitálu, oslovuje továrnika a majiteľa garbiarní v Liptovskom Mikuláši Petra Hubku. Ten je nápadom nadšený a púšťa sa do jeho realizácie.

Dlhotrvajúca realizácia

Aj keď továrnik najprv rokuje s budapeštianskymi architektmi, ich návrhy sa mu nepáčia. Oslovuje preto slovenského architekta Milana Michala Harminca, ktorého pozná z pôsobenia v Liptovskom Mikuláši. Architektovi, ktorý neskôr okrem iného navrhuje bratislavský hotel Carlton, zadáva požiadavku na vznik veľkorozmerného sanatória.

So stavebnými prácami sa začína v roku 1917. Ich priebeh komplikuje končiaca sa vojna. Chýbajú murári a na stavbe pracujú dokonca aj vojnoví zajatci. Svoje urobia aj nástrahy počasia, keď budovu poškodí víchrica. Aj preto hrubú stavbu dokončujú v roku 1921.

Pohľad na budovu Penzáku z južnej strany. Zdroj: Wikimedia/Jozef Kotilič

K úplnému dokončeniu však dôjde až o štyri roky neskôr, keďže investori majú finančné problémy. V Novom Smokovci tak vzniká jedno z najmodernejších sanatórií v celej strednej Európe, ktoré ponúka 180 lôžok. Slúži nielen pre domácich, ale aj zahraničných pacientov.

Rýchla zmena majiteľa

Osud sanatória kopíruje turbulentné udalosti dvadsiateho storočia. Už po deviatich rokoch od otvorenia mení majiteľa. Dôvodom sú dosahy hospodárskej krízy. Novým majiteľom sa stáva Všeobecný penzijný ústav, ktorý rozširuje kapacitu na 220 lôžok, pristavia nové lekárske priestory, prírodný park, ihriská či kolonádu.

Až do znárodnenia v roku 1948 sa správca vymení ešte dvakrát. Kapacita stúpne na 380 postelí a zariadenie sa zaradí medzi tradičných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zmenila sa však jeho špecializácia. Keďže počet prípadov tuberkulózy klesol, zariadenie sa začala špecializovať aj na ostatné pľúcne ochorenia.

Zmenu režimu v roku 1989 pocítili nielen Tatry ako také, ale aj Penzák. Zmenil sa totiž spôsob prideľovania zdravotníckych pobytov. Kým predtým využilo služby ústavu 3- až 3,5-tisíca pacientov, potom tento počet klesol na polovicu.

„Zdravotnú starostlivosť začali organizovať zdravotné poisťovne, ktoré postupne zaviedli limity na počty odliečených pacientov. Od roku 1990 do roku 2000 nám klesol ich počet zhruba o polovicu, čiže ustálil sa na hranici 1500 až 1700 ročne,“ spomínal pre Tatranský dvojtýždenník Pavol Stano, ktorý v Penzáku pracoval 40 rokov.

Privatizácia

Ďalším z kľúčových bodov v histórii Penzáku je privatizácia. Pôvodne sa uvažovalo o jej realizácií ešte v roku 1997, nakoniec k nej dochádza až o päť rokov neskôr.  V roku 2002 získala pľúcne oddelenie popradská eseročka Tatrasan. Za budovu zaplatila 30 miliónov slovenských korún, pričom znalecký posudok hovoril o hodnote na úrovni 29 miliónov korún.

Odborný liečebný ústav respiračných chorôb v Novom Smokovci nazývaný aj Penzák. Zdroj: TREND Reality

„V prvej etape by sme chceli zrekonštruovať sociálne zariadenia na vyšší štandard. Počítame s úverom vo výške 30 miliónov korún. Prvoradým cieľom je nabehnúť na viaczdrojové financovanie ústavu. Obrátili sme sa už na zdravotné poisťovne v Českej republike. Zároveň chceme rozšíriť klimatickú liečbu spojenú s kúpeľnou starostlivosťou v spolupráci so Sociálnou poisťovňou,“ uviedla v tom čase pre denník Korzár Marie Perglerová zo spoločnosti Penzák, ktorá bola spoločníkom firmy Tatrasan.

Penzák si udržiaval svoje pozície aj potom. Nebolo nezvyčajné, že na pobyt sa čakalo aj niekoľko mesiacov. Zariadenie však bolo závislé hlavne na poistencoch zdravotných poisťovní a naplno sa to ukázalo v roku 2012, keď ústav neprežil koniec roka a jeho majiteľ ho zavrel ku koncu októbra.

Takto dnes vyzerá vstupná chodba ústavu. Zdroj: TREND Reality

„Vlani sa sprísnili kritériá pre vystavovanie návrhov na ústavnú liečbu a my sme už v druhej polovici roku 2011 pocítili dosť veľ ký pokles počtu pacientov. Prejavilo sa to najmä od začiatku roku 2012, kedy sme zaznamenali až vyše päťdesiatpercentný pokles počtu návrhov na liečenie oproti roku 2010,“ konštatoval P. Stano. Oficiálne stanovisko prevádzkovateľa hovorilo o „zlej ekonomickej situácii a nenaplnenom zariadení.“

Nový majiteľ

Penzák je zatvorený už päť rokov. V uplynulých dňoch sa však udiala zmena majiteľa budovy. Novým vlastníkom sa stal Slavko Mitráš. „Budova bola pre mňa osudová. O jej kúpu som sa zaujímal pred desiatimi rokmi, teraz sa naskytla príležitosť a rozhodli sme sa ju využiť,“ hovorí pre TREND Reality S. Mitráš.

Zanedbaný areál Penzáku. Zdroj: TREND Reality

Podľa jeho chcú v Novom Smokovci nadviazať na bohatú históriu zariadenia. „Nejaké plány už sú, ale ešte nie sme rozhodnutí, tak to nechcem rozoberať. Určite by sme však chceli pokračovať v tradícií liečebného domu,“ naznačuje a dodáva, že v hre je rekonštrukcia budovy v luxusnejšom štýle. Nový majiteľ pritom vlastí Hotel Alfa v Giraltovciach.

Kedy sa vráti život do Penzáku je nateraz neznáme. Budovu začali stavať pred sto rokmi a za ten čas sa stala neoddeliteľnou súčasťou tatranského koloritu. Fakt je ten, že v roku 2025 oslávi Penzák sté výročie otvorenia. Či ho budú oslavovať aj jeho návštevníci je otázne. Miestni veria, že tomu tak bude.