Kto sa uchádza o CEZAAR? Pozrite si najlepšiu slovenskú architektúru

Členovia poroty si počas júla osobne prezreli 22 diel, ktoré predtým vybrali do zúženého zoznamu. Oproti minulému roku mierne klesol nielen počet prihlásených a obhliadaných realizácií, ale aj počet kilometrov, ktoré porota za vybranými dielami prešla, porovnáva Oľga Miháliková, sekretárka a projektová manažérka Ceny CE.ZA.AR.

Pozrite si nominované stavby vo fotogalérii .

Najviac vybraných projektov sa totiž sústredilo v hlavnom meste a jeho okolí, ďalej v Trnave, Žiline, Prešove a Košiciach. Opäť sa jedna nominácia ušla aj realizácii v zahraničí – rodinnému domu v rakúskom Hainburgu. Cena sa totiž udeľuje realizovaným projektom členov Slovenskej komory architektov.

Na základe akých kritérií porota rozhodovala, opísal jeden z jej členov, český architekt Petr Hájek: „Prvým kritériom je vzťah architekta a klienta, ktorý rozhoduje o výslednej kvalite diel. Druhým je kvalita verejného priestoru. Najmä pri väčších developerských projektoch nového bývania hrá okrem toho, čo je v interiéri, čoraz väčšiu úlohu aj okolité prostredie.“

Chýbajú verejné investície a súťaže

O výbere semifinálových diel, udelení nominácií aj samotných cien rozhodovala porota v zložení: českí architekti Pavel Nasadil – predseda poroty, Petr Hájek, portugalský architekt Filipe Magalhães, taliansky architekt slovenského pôvodu Pavol Mikolajčák, umelecký sklár Pavol Macho a slovenskí architekti Peter Jurkovič a Miriam Lišková.

Viacerí členovia poroty narážali na fakt, že na Slovensku dlhodobo chýbajú architektonické realizácie financované z verejných zdrojov. Aj v tomto ročníku bola nominovaná jediná takáto stavba – námestie na prešovskom sídlisku platilo mesto len z vlastných prostriedkov. V prípade vyhliadkovej veže na Dubni bolo majoritným investorom mesto, ale v kombinácii so súkromnými zdrojmi. Mesto Žilina sa zapojilo aj do financovania obnovy Novej synagógy, verejné zdroje však nezohrali v naštartovaní jej oživenia rozhodujúcu úlohu.