Projekt britského ateliéru Stanton Williams sa nezakladá na efektných architektonických gestách, konštatuje parížsky denník La Croix, ale na diskrétnej architektonickej intervencii (pozrite si video). Malý, úzky blok archívu a Le Cube (Kocka) s výstavnými priestormi pre bohaté zbierky moderného a súčasného umenia zaplnili nezastavané parcely západne od múzea. Le Cube poskytuje polovicu zo štyritisíc štvorcových metrov nových výstavných priestorov, ktoré zväčšili výstavnú plochu múzea o tretinu.
Musée d’arts de Nantes Zdroj: Hufton+Crow
Architekti si za prevažujúci materiál vybrali biely mramor, ktorý je, ako napísal britský týždenník Building Design, „súčasnou interpretáciou“ mäkkého svetlého vápenca eklektickej budovy takzvaného Paláca. S výnimkou zadnej fasády archívu, ktorá je zinková, obložili zvonku mramorom všetky nové časti.
Vrchnú časť zadnej fasády Le Cube tvorí žilkovaný priesvitný mramor s laminovaným sklom, ktoré cez deň, tak ako napríklad katedrálne okná, filtruje svetlo a pôsobí nepriehľadne, kým v noci svetielkuje. Celosklené prízemie fasády vytvára, naopak, interakciu galérie s okoloidúcim.
Musée d’arts de Nantes Zdroj: Hufton+Crow
Musée d’arts de Nantes Zdroj: Hufton+Crow
Konštantnou materiálovou paletou vzbudzujú nové časti dojem monolitu. Podľa autorov vyzerajú „akoby ich vytesali z jedného kamenného bloku“.
Most z mramoru a hliníka spájajúci Palác s Le Cube pôsobí skôr ako súčasť prístavby, než ako samostatná spojnica. Pasáž pod ňou vedie do verejnej záhrady plastík, ktorou upravili kedysi bežnú uličky Cours Jules Dupré oddeľujúcu Palác od záhrady odsvätenej Chapelle de l'Oratoir zo 17. storočia, ktorú múzeum bude naďalej využívať na dočasné výstavy.
Musée d’arts de Nantes Zdroj: Hufton+Crow
Na otázku, prečo pri zadnej fasáde Le Cube nenavrhli súčasnú ľahkú zavesenú sklenú konštrukciu, ale použili na schodisko popri laminovanom skle aj drevo a leštenú mosadz, odpovedal jeden z vedúcich architektov Patrick Richard, že ich cieľom bol vždy súlad so stavbou z roku 1893. Súčasťou projektu bolo jej dôkladné zreštaurovanie (pozrite si video).
Úpravy sa nedotkli fasády s iónskymi stĺpmi, na pôvodnom mieste ostal hlavný vstup. Akcentom interiéru ostali dvojramenné, takzvané slávnostné schodisko a pôvodný dvor prikrytý vyklenutou strechou so stredovým oknom, inšpirovanou Grande Galerie v Louvri.
Musée d’arts de Nantes Zdroj: Hufton+Crow
Musée d’arts de Nantes Zdroj: Hufton+Crow
V strešnej konštrukcii vymenili zasklenie za prekrývajúce sa panely s elastickou látkou s efektom „prechádzajúceho oblaku“, ktoré spolu s nastaviteľnými clonami zaisťovali optimalizáciu svetla a neprehrievanie strechy. V novo vyhĺbenom suteréne pod dvorom pribudli výstavné priestory s Bielou sieňou a prednášková sála obložená drevom pre 160 osôb.
Držitelia prestížnej Stirlingovej ceny 2012 Kráľovského inštitútu britských architektov (pozrite si video) spolupracovali s autormi novej grafickej identity múzea, londýnskymi dizajnérmi Cartlidge Levene. Spolu s týmto ateliérom, ktorý sa podieľal na Tate Liverpool, Tate Modern a London Aquatics Centre modernizovali aj vstupnú halu. Aj vďaka tomu nestratilo múzeum po prestavbe jednotný ráz.
Musée d’arts de Nantes Zdroj: Hufton+Crow
Budovu, vzhľadom na svoj význam atypicky umiestnenú vo vedľajších uliciach a medzi bytovými domami, zatvorili pre prestavbu v roku 2011. Realizáciu značne predĺžil nález veľkej vodnej žily a riešenie tejto komplikácie zvýšilo náklady o takmer pätinu. Rozšírenie umožnilo vystaviť vyše deväťsto diel zo zbierky 13-tisíc predmetov, spolovice z obdobia po roku 1900.
Musée d’arts de Nantes Zdroj: Hufton+Crow
