Keď mesto tvoria developeri bez mesta

Magistrát sa totiž už dávno pripravil o možnosť kontrolovať rozvoj najcennejšieho územia, ktoré rozšíri centrum o plochu zhruba vo veľkosti historického jadra. Navyše s potenciálom prekročiť Dunaj a urobiť z Bratislavy konečne mesto na rieke. Mesto zaspalo už pri predajoch fabrík, potom pri búraní cenných priemyselných areálov a napokon nedotiahlo ani jednu z mnohých štúdií na úroveň územného plánu, ktorý by bol pre všetkých developerov záväzný.

Slabé mesto

Nemohúcnosť podčiarkuje aj najnovší vývoj v lokalite, ktorú si rozparcelovali HB Reavis, J&T Real Estate či Penta. Posledne menovaný developer musel dlho čakať na povolenia pre Sky Park, pretože najprv bolo treba dokončiť Starý most. HB Reavis si zas musel sám navrhnúť, ako prebuduje dôležitú dopravnú tepnu Mlynské nivy a zlíznuť za to tvrdú kritiku zo všetkých strán, podobne ako J&T RE za električku. Pritom verejnú infraštruktúru by malo navrhovať a najlepšie aj stavať mesto. Lenže magistrát nemá peniaze ani základné dokumenty ako koncepcia verejných priestorov či dizajn manuál ulíc. Nehovoriac o územnom pláne schválenom po dlhoročnej príprave pred desiatimi rokmi, pričom už vtedy bol absolútne neaktuálny, alebo narýchlo schválenom nedopracovanom genereli dopravy.

Smutná je úloha hlavnej architektky, ktorej chýbajú právomoci, ľudia a rozpočet, a zjavne už aj chuť púšťať sa do veľkých koncepčných úloh. Post dopravného inžiniera nie je po zvláštnom odchode Tatiany Kratochvílovej už vyše roka obsadený. Takto personálne a odborne podvyživený magistrát nie je rovnocenným partnerom veľkých developerov, ktorí až príliš výrazne ovplyvňujú rozvoj mesta na svoj obraz.

Mesto by pritom malo nielen nastaviť jasné pravidlá, ale aktívne rozvoj riadiť, lákať investorov a nových obyvateľov. Deje sa však presný opak, nečinnosť mesta ich vyháňa. Za dve desaťročia desaťtisíce ľudí ušli do azylu satelitných mestečiek a stvorili kolorit každodenných dopravných kolapsov. Zbalili sa aj takmer všetci zahraniční developeri. Prečo, stačí ilustrovať na jednom prípade.

Ako Bratislava prichádza o investorov

Europolis patriaci pod rakúskeho giganta CA Immo chcel pred desiatimi rokmi pohnúť s rozvojom ďalšej bývalej priemyselnej zóny v Ružinove označovanej vtedy za nové centrum mesta. Kolotoč nekonečných konaní, stanovísk, povolení, námietok a pripomienok chcel rozuzliť spoločným postupom všetkých investorov a dosiahnuť zmenu územného plánu, ktorá by namiesto nepotrebných skladov a hál umožnila stavať mestskú štvrť. Developeri sa dohodli, objednali si štúdiu a mesto súhlasilo, že sa môže stať podkladom pre územný plán zóny Mlynské nivy - Západ. Hotová bola v roku 2008, ružinovskí poslanci ju schválili o päť rokov. No a odvtedy čaká v legendárnom balíčku Zmien a doplnkov 04 územného plánu mesta.