„Pomaly schádzate, nechávate za sebou vonkajší svet,“ napísal najčítanejší kanadský denník The Globe and Mail. „Ako zatáčate doprava a potom doľava, obklopujú vás naklonené steny“ (pozrite si video).
Návštevník vojde na rozsiahle priestranstvo vymedzené hrotitými múrmi. Niektoré pokrývajú diela Edwarda Burtynského z jeho fotografií Osvienčimu, Mauthausenu, Terezína, Berlína, Varšavy a Treblinky – tú vidieť aj zvonka.
Národný pamätník holokaustu v Ottawe Zdroj: Michael Muraz
Úzky výrez nabáda vojsť do uzavretého kontemplačného miesta s plameňom spomienky, Sky Void, priestoru pre oblohu. Pohľad sa naozaj mimovoľne dvíha nad múry vysoké štrnásť metrov.
David Libeskind tvaroval objekt ako deformovanú Dávidovu hviezdu. Motív nie je zjavný ako v jeho slávnom Židovskom múzeu v Berlíne (2001, pozrite si foto), kde je na očiach zvonku aj znútra, ukáže sa z vtáčej perspektívy.
Národný pamätník holokaustu v Ottawe Zdroj: Doublespace Photography
Národný pamätník holokaustu v Ottawe Zdroj: Doublespace Photography
„Hviezda je vizuálnym symbolom holokaustu,“ vysvetľuje projektant. Je rozštiepená na šesť trojuholníkov, evokujúcich nielen deštrukciu holokaustom, ale aj označenia prenasledovaných skupín.
NHM vypovedá o dejinách architektúrou. Niektorých recenzentov fotografie a informačné panely v silnom dojme rušili: „ohraničené priestory, steny v povážlivých sklonoch a surový betón zrozumiteľne hovoria o bolesti, strachu a vylúčenosti“, napísal The Toronto Star.
Národný pamätník holokaustu v Ottawe Zdroj: Michael Muraz
Národný pamätník holokaustu v Ottawe Zdroj: Michael Muraz
„Nie je to ani budova, ani socha, ale niečo medzi tým,“ podotýka autor piatich židovských múzeí a pamätníkov. Ich koncepciu založil na emotívnom zážitku návštevníka.
„Mnohé pamätníky vytvorili na rozumové vnímanie, iné však je pocítiť ho, cítiť váhu betónu, chápať význam jeho drviacej ťarchy a ako sa múr hore otvára. Navrhol som pamätník tak, aby každý získal vlastnú skúsenosť“.
Z centrálneho priestoru vedú Schody nádeje na vyvýšenú terasu s komponovaným výhľadom cez výrez v múre na symbol Kanady, parlamentnú Vežu víťazstva a mieru (1920). Vystupovaním po úzkych schodoch sa návštevník vracia, ako napísali The Toronto Star, „do svetla, do sveta živých“.
Národný pamätník holokaustu v Ottawe Zdroj: Doublespace Photography
Národný pamätník holokaustu v Ottawe Zdroj: Doublespace Photography
Posolstvo vôle prežiť vyjadruje parková úprava po obvode NHM. Quebeckí krajinní architekti Claude Cormier + Associés zasadili nízke odolné, večne zelené kríky medzi riečny štrk.
Areál s vyše 3 200 štvorcovými metrami na križovatke vedľa historického centra Centretown stojí na osi medzi VIMI, národným pamätníkom bitky o hrebeň Vimy v Bretónsku za I. svetovej vojny (2005, Moriyama & Teshima Architects) a Parlamentným vŕškom.
Národný pamätník holokaustu v Ottawe Zdroj: Doublespace Photography
Národný pamätník holokaustu v Ottawe Zdroj: Doublespace Photography
NHM to výškovo limituje do úrovne štandardného druhého poschodia. So susednou budovou komunikuje (pozrite si video). Výrazný profil sa vyníma z Rieky svätého Vavrinca aj z centra.
Kanada dosiaľ poznala Daniela Libeskinda najmä vďaka torontským projektom, prístavbe Kráľovského ontárijského múzea Krištáľ a L-Tower (2015). V súťaži na pamätník mu konkuroval okrem iných tím Davida Adjayeho a izraelského dizajnéra a architekta Rona Arada, ktorí nedávno uspeli v súťaži na pamätník holokaustu v Londýne (pozrite si video).
Národný pamätník holokaustu v Ottawe Zdroj: Doublespace Photography
