„Všetci okrem mňa napodobňovali vrcholok,“ uvádza autor, nositeľ Pritzkerovej ceny, Šigeru Ban. „Fudži pred vami nemožno konkurovať. Uvažoval som preto inak.“ (pozrite si video).
Horu stvárnil ako odraz budovy v tvare obráteného kužeľa v reflexnej nádrži. Kuželová hlavná, Vyhliadková budova je spojená cez átrium mostmi s dvoma nižšími objektmi, severným a západným, integrujú ich aj základy.
Centrum lokality kultúrneho dedičstva Fudži Zdroj: Designboom
Dolná časť Vyhliadkovej budovy, kruhová s priemerom desať a pol metra, prechádza do elipsy rozširujúcej sa na štyridsaťpäť metrov. Jej obvod je sčasti vonkajším, sčasti vnútorným múrom.
Vyhliadkovú 18-metrovú budovu oceľovej konštrukcie spevňuje centrálne jadro. Posledné piate poschodie má terasu. Po jej obvode uložili kamene uvoľnené zvetrávaním hory, ktoré vybrali z dolného toku riečky Osawa.
Centrum lokality kultúrneho dedičstva Fudži Zdroj: Designboom
Centrum lokality kultúrneho dedičstva Fudži Zdroj: Designboom
Na fasádový obklad okolo osemtisíc drevených dosák uložených do mriežky, každej s iným ohybom, použili dva druhy japonského dreva, iné na vonkajšiu, iné na vnútornú časť. Na použitie v interiéri odmietol investor drevo navrhnuté špecializovanou firmou a presadil cyproštek topolistý, japonsky hinoki, ktorý rastie aj na úpätí hory, kde ho s úctou nazývajú Fudži Hinoki.
Na základovej konštrukcii podopretej deväťmetrovými pilótmi leží dva metre vysoká nádrž na dažďovú a pramenitú vodu. Voda z prameňa so stabilnou teplotou pätnásť stupňov Celzia sa používa v klimatizácii.
Centrum lokality kultúrneho dedičstva Fudži Zdroj: Designboom
Od súmraku po 22. hodinu je budova podsvietená. Farebnosť sa bude meniť v stálych intervaloch, diferencovaná ročným obdobím.
K vstupu sa kráča proti smeru hodinových ručičiek okolo plytkej nádrže, čo pripomína rituál Okači Meguri (obchádzanie misy). Pri rituály sa kráča zhruba hodinu okolo nechráneného okraja krátera vo výške tritisíc sedemstosedemdesiat metrov.
Centrum lokality kultúrneho dedičstva Fudži Zdroj: Designboom
Návštevníci Centra vychádzajú na štvrté poschodia Vyhliadkovej budovy po 193-metrovej špirálovitej rampe. Sugestívne prostredie s projekciou pohľadov z hory z čoraz väčších výšok má simulovať zážitok z výstupu. Za prvú púť označujú výstup istého mnícha pred vyše tisíc tristo rokmi.
Na konci rampy čaká reálna hora. Rámcuje ju vyše desaťmetrové panoramatické okno.
Centrum lokality kultúrneho dedičstva Fudži Zdroj: Shizuoka News
Alternatívou výstupu Vyhliadkovou budovou je odbočiť do výstavných siení. Na troch poschodiach nainštalovali expozície Drsná hora, Svätá hora a Krásna hora, na prvom poschodí severného objektu poskytuje veľká dotyková obrazovke 4K informácie o prírode, dejinách a kultúrnych súvislostiach hory.
Centrum lokality kultúrneho dedičstva Fudži Zdroj: Designboom
Šintoistická torri, brána v areáli Centra, ktorú tradične stavajú ako miesto odpočinku vtákov – poslov bohov a zároveň prechod z profánneho na posvätné miesto, tu stála dlho pred Centrom, hoci jednako nie na pôvodnom mieste.
Súvisí s neďalekým Asamom, hlavným chrámom kultu hory, ktorému v krajine podlieha okolo 1300 modlitební. Vybudoval ho cisár Keikó (71–130), neskôr ho prestavali. Aj chrám patrí do tejto sedemnástej japonskej lokalitou svetového dedičstva, ktorú UNESCO vyhlásilo v júna 2013.
Spiaci stratovulkán obdivujú pre symetrickosť a majestátnosť. Umelci ho zobrazujú už sedem storočí. V 17. až 19. storočí sa stala najčastejším námetom nielen malieb, keď európske výtvarné umenie ovplyvnilo 36 pohľadov na horu Fudži od Kacušika Hokusaia, ale aj literúry, tvorby záhrad a umeleckých remesiel.
