Najlacnejší apartmán tam vyjde momentálne vďaka letnej akcii a silnej korune približne na dvadsaťtisíc korún, ale prezidentský apartmán až do štvrť milióna. V špičkových týždňoch to však môže byť aj dvojnásobok. Kto na to nemá, ale je práve v Dubaji, môže do prvého sedemhviezdičkového hotela Burdž al Arab, čiže Arabskej veže, aspoň nazrieť. Hodinová exkurzia stojí sto dolárov.
Pripomína 321 metrov vysokú plachtu starých arabských plavidiel. Na stráženom umelom ostrove tristo metrov od brehu je dvadsaťšesť poschodí a na nich 202 apartmánov s vlastným sluhom. Futuristickú stavbu pokrývajú dve vrstvy tkaniny zo skleného vlákna potiahnutého teflonom. Cez deň chráni hotel pred horúčavou a špinou pieskových búrok, večer je premietacím plátnom fantastických farebných efektov.
- NEPREHLIADNITE:
- 110823 target=blank>Slovensko vstupuje do päťhviezdičkovej éry
- 110816 target=blank>Koľko treba hotelových izieb?
Gigantická fontána v 131 metrov vysokom átriu strieka prerušovaný stĺpec vody bez toho, aby sa jediná kvapôčka vychýlila z dráhy. Presnosť garantujú technológie z kozmických projektov americkej agentúry NASA.
Hosť tam môže prísť z letiska iba bielym rolls-royceom alebo za šesťsto dolárov helikoptérou. Pristávacia plocha trčí 211 metrov nad morom ako panvica. Raz odtiaľ do mora odpaľoval loptičky golfový mág Tiger Woods, tenisovú exhibíciu hral Andre Agassi s Rogerom Federerom a videoklip tu nahral írsky spevák Ronan Keating.
Interiéry sa lesknú vďaka osemtisíc štvorcovým metrom fólie z 22-karátového zlata. Skyview bar na najvyššom poschodí pridáva za 75 dolárov k „čajovému“ popoludniu panorámu rozpálených pieskov, zavlažovanej zelene a hypermoderných fasád scivilizovanej pustatiny, ktorú pred polstoročím volali pirátske pobrežie. Kto chce Premium capuccino, dostane nápoj s prúžkami vanilky, kúskami škorice a šupinkami strúhanej čokolády posypaný prachom z osemnásťkarátového zlata. Reštaurácia Al Mahara (Ustrica) je pod hladinou mora v miliónlitrovom akváriu. Za oknami medzi umelými koralmi plávajú živé ryby a všakovaké morské potvorky.
Sedem na milánsky spôsob
Osobní sluhovia sú aj v Town House Galleria v Miláne, jedinom sedemhviezdičkovom hoteli v Európe. Kým dubajských sedem hviezdičiek reprezentujú technológie a superluxus, ktorý sa za peniaze dá vybudovať aj v púšti, milánsky superluxus spočíva v tradícii a umiestnení v historickom centre.
Na pár krokov je Milánsky dóm i slávna opera La Scala. Návštevník luxusnej nákupnej pasáže Galleria Vittorio Emanuele II. z roku 1876, pomenovanej po prvom kráľovi zjednoteného Talianska, hotel vôbec nemusí zbadať. Pôvodne bol obytným domom a jeho prvým obyvateľom bol Gaspare Campari, muž, ktorý po sebe zanechal slávny aperitív. Druhá svetová vojna galériu takmer zničila a rekonštrukcia trvala desaťročia. Hotel otvorili iba koncom vlaňajšieho roka. Má dvadsaťštyri nádherných izieb a apartmánov, pomenovaných po talianskych skladateľoch. Noc je od 760 do 10 200 eur.
„Ak niekto zarobí ročne milión, po odpočítaní bežných nákladov, splátok za dom a auto mu zostane dvesto- až tristotisíc,“ ráta Richard Mištík, riaditeľ bratislavskej spoločnosti Hotel For You, poskytujúcej hotelové rezervácie s okamžitým potvrdením, poradenstvo a riešenia pre cestovný ruch. Korunových milionárov je z roka na rok viac a pribúda aj milionárov eurových i dolárových. Desaťtisíce ľudí majú ešte výrazne vyššie príjmy a títo ľudia nielen investujú, ale aj utrácajú. Aj na cestovanie. Na turistickej mape sveta už prakticky niet bieleho miesta a čoraz viac ľudí požaduje vyššiu kvalitu služieb a luxus.
Potvrdzuje to aj spolumajiteľ cestovnej kancelárie Bubo Travel Agency Ľuboš Fellner. Kým v deväťdesiatych rokoch na dobrodružných cestách stačili aj stany a najjednoduchšie hotelíky, dnes už veľa klientov chce po náročnej túre pred návratom pár dní päťhviezdičkového relaxu.
Vlani mali luxusné hotely vo svete o desať percent vyšší obrat a dvadsaťpercentný rast zisku. A tak sú veľmi dobrou investíciou, napriek poklesu kurzu dolára.
- Kde všade možno bývať
- V kláštore: Klosterreich Österreich združuje dvadsaťjeden rakúskych kláštorov, dve opátstva v Česku a jedno arciopátstvo v Maďarsku. Sprístupnili nádherné starobylé interiéry, galérie, knižnice, vínne pivnice, majú vynikajúce reštaurácie a v niektorých sa dá aj ubytovať. Ticho na relax vyhľadávajú najmä uťahaní manažéri a bankári. (www.noe.co.at/kloesterreich).
- Na majáku: V Chorvátsku jedenásť majákov, kde tradičných strážcov nahradili automaty, prestavali na jednoduché apartmány. Časť majákov je na pobreží, časť na ostrovoch, kam musia hostí privážať prenajaté člny. Tie vozia aj potraviny, prípadne pitnú vodu. Hostia si varia sami. (www.adriatica.net/lighthouses) O niečo podobné sa snažia aj v Taliansku.
- V iglu: Na jar sa nad rakúskym zimným strediskom Kitzbühel vo výške 1 676 metrov roztopila dedinka s dvanástimi dvojmiestnymi iglu zo snehových a ľadových kvádrov. Teplota v nich musela byť pod nulou, preto sa spalo v spacích vakoch a svietilo výbojkami, ktoré nevyrábajú teplo. Nocľah stál 90 až 125 eur. V najbližšej zime chcú dedinku postaviť opäť. (www.bergbahnkitzbuehl.at)
- V letiskovej hale: V tranzitnom priestore južného terminálu londýnskeho letiska Gatwick je Yotel s päťdesiatimi bunkami podľa vzoru japonských miniizbičiek. Má pohodlnú posteľ na oddych po prílete a čakanie na prípoj, sprchu, stolík, pripojenie na internet, televízor s plochou obrazovkou, na ktorej si možno aj strážiť odlet a objednať jedlo. Minimálny pobyt je štyri hodiny. www.yotel.com. Podobný hotel má byť aj na letisku Heathrow. V tranzite pražského letiska majú zasa hotel Tranzit II. (www.hoteltranzit.cz)
- Vo väzení: Na hostel s lacným ubytovaním čiastočne v štýle väzenských ciel prestavali predvojnovú budovu kresťanskej charity Unitas na Bartolomejskej ulici v pražskom Starom Meste. Za komunistickej éry tam sídlila Štátna bezpečnosť a najväčší záujem hostí je o celu, kde na útraty štátu „nocoval“ Václav Havel. (www.unitas.cz).Na hotel premenili aj staré väzenie v Mount Gambier v Austrálii. (www.jailbackpackers.com).
Šesť, sedem? Aj viac?
Autori nápadu so siedmimi hviezdičkami v Dubaji boli dobrí vizionári, no viacerí analytici sa obávajú inflácie hviezdičiek.Horst Schulze, donedávna šéf päťhviezdičkovej siete Ritz-Carlton, sa dal počuť, že vytvorí sieť šesťhviezdičkových hotelov od Mexika po Rakúsko. V čínskom Macau má šesť hviezdičiek Crown Macau Casino. Miestny miliardár Stanley Ho doň napumpoval poldruha miliardy dolárov a chce, aby sa mu vrátili – za dva roky!
V Šanghaji má šesť hviezdičiek St. Regis Hotel. Šesť hviezdičiek by chcel aj taliansky módny návrhár Giorgio Armani. Bude mať hotel so 180 izbami v Burdž Dubaj, sedemstometrovej ihle, ktorá sa stavia v Dubaji za arabské peniaze s prispením kórejského Samsungu. Šesť hviezd láka na Floridu, do Thajska i do Južnej Afriky.
Dvadsiate storočie si vystačilo s piatimi hviezdičkami. Dnes však predsa len vidno rozdiel medzi piatimi a piatimi hviezdičkami: nie všade to znamená zlaté kľučky, komorníka, vlastný bazén či rolls-royce. Burdž al Arab nachytal hostí na otázku, čo sa skrýva za siedmimi hviezdičkami. R. Mištík to pokladá za výborný marketingový ťah.
Známy manažérsky poradca David Allen v prestížnom americkom magazíne Forbes vyslovil obavu, či čoskoro niekto iný v takýchto pretekoch nepríde s ôsmimi hviezdičkami. Americkí kritici ohŕňajú nos nad zlatou pompéznosťou. Nemusí lákať všetkých boháčov, najmä tých, ktorí sa netúžia pretŕčať a nepotrebujú k šťastiu sluhov, ktorí by im v izbe obúvali topánky a pomáhali do kabáta.
Hviezdičkové otázky
Kategorizácia od jednej po päť hviezdičiek je pomerne presná, v jednotlivých krajinách vyhlášky či zákony predpisujú zoznamy vybavenia a služieb, ktoré hotely s určitým počtom hviezdičiek musia mať. Po piatu hviezdičku sú kritériá jasné, pri šiestich či siedmich je to už iba na majiteľovi. Preto sa nielen v prípade Burdž al Arab neraz hovorí iba o päťhviezdičkovej úrovni a viacerí renomovaní hodnotitelia hotel nezaraďujú ani do svetovej top desiatky. Teoretické dišputy však nebránia snobom prijať tri dni a noci práve v posteliach s baldachýnom a arabskú predstavu o siedmom nebi.
Šéfovia hotelových marketingových oddelení to dobre vedia a na upútanie pozornosti využívajú všetko. V západnej Európe i v USA sa mnohí potenciálni klienti dozvedeli o najdrahšom austrálskom hoteli Palazzo Versace až po tom, čo tam vlani skonal na infarkt vládca Spojených arabských emirátov, šejk Maktoum bin Rashid al Maktoum.
- Európsky a svetový poltucet
- Prestížny americký portál Tripadvisor vlani za európsku hotelovú jednotku vyhlásil Ritz-Carlton Berlin, za dvojku Hotel d’Europe vo francúzskom Avignone a trojku Killarney Park Hotel v Killarney v Írsku. Štvorkou je Riverside na ľavom brehu Vltavy v Prahe, architektonická pamiatka s fasádou v štýle art nouveau. Štyridsaťpäť izieb (cena od 275 eur za noc), reštaurácia a ďalšie priestory reprezentujú každým detailom úchvatné obdobie Belle Epoque. Piatym v poradí je Atlantic Hotel v St. Brelade vo Veľkej Británii a šiestym hotel Le Palais v Prahe.
- Štyri prvé európske hotely v celosvetovom hodnotení obsadili piate až ôsme miesto. Pred nimi boli ako svetová jednotka Hilton Maldives Resort & Spa Rangali Island na atole Rangali na Maldivách. Druhý v poradí bol Le Royal Meridien Beach Resort & Spa v Dubaji, za ním ďalší dubajský hotel Mina A' Salam at Madinat Jumeirah a štvrtý La Villa des Orangers v marockom Marákeši.
Pred ôsmimi rokmi mal náročný Paríž iba šesť päťhviezdičkových hotelov. Dnes je ich síce trochu viac, ale stále menej, než je päťhviezdičkových egyptských ponúk v katalógoch slovenských cestovných kancelárií. Kto sa z Egypta vráti, neznačkovým hotelom nateraz odratúva aspoň jednu hviezdičku.
„Viaceré prímorské krajiny sú pri hviezdičkách dosť benevolentné,“ hovorí R. Mištík. „Medzinárodné siete sú však spoľahlivé. Päťhviezdičková Four Seasons si päťhviezdičkovú kvalitu ustráži aj v Egypte, Hilton má všade štyri či päť hviezdičiek a ani egyptský Holiday Inn neklesne pod tri. Pri iných adresách sa vyplatí spýtať sa na povesť.“
Butik, dizajn, art
Americké, japonské či ruské cestujúce skupiny v európskych hlavných mestách vídať najmä na veľkokapacitných štvor- či päťhviezdičkových adresách svetových sietí. Sú kvalitné, vyznávajúce osvedčené štandardy, hoci neraz podobné ako vajce vajcu. Individuálny cestujúci však mení chuť. V móde sú aj kvalitné menšie butik-, dizajn- či arthotely s neobyčajnou atmosférou.
Počtom izieb sú to možno okrajoví hráči, lákajú však najmä mladšiu, vekom či duchom dynamickú, solventnú a kultivovanú klientelu, ktorá chce nekonvenčnosť a individuálny servis. Mladí architekti nerešpektujú stádo siete a núkajú nezvyčajné riešenia, tvary, materiály, hry so svetlom. Rozdiely medzi butik-, dizajn- či arthotelmi nie sú presne vymedzené, ale butikhotely sú podľa R. Mištíka skôr v starých domoch či budovách v starom štýle. V Bratislave je to napríklad hotel Marrol's. O pár ulíc ďalej v zrekonštruovanej pasáži je Arthotel William a za dizajnhotel možno považovať pre architektonické riešenie a použité materiály hotel Tri studničky v Jasnej a Magnus v Trenčíne.
Vidiecke delenie
Kým veľké mestské hotely sú univerzálnejšie a slúžia najmä obchodnej klientele, turistickým skupinám, ktoré prišli na jednu- dve noci a účastníkom seminárov či konbiznisgresov, vidiek sa špecializuje. Nielen penzióny, ale aj malé hotely sa orientujú buď na rodiny s deťmi, alebo, naopak, na seniorov, ktorí si chcú odpočinúť vo svete ticha. Iné predstavy o večeroch majú zasa páry bez detí alebo mladé skupinky. Rastie záujem o jednoposteľové izby, lebo pribúda solventných, vzdelaných a mobilných ľudí, ktorí programovo žijú, a teda aj cestujú sami. Štvorhviezdičkový hotel so štyridsiatimi výlučne jednoposteľovými izbami v Spiezi vo Švajčiarsku je väčšinu roka plný.
V Nassfelde na rakúsko-talianskej hranici uspel pilotný projekt jednoduchých mládežníckych Cube hotelov. Má už kópiu v Švajčiarsku i v Rakúsku. Sú to pestrofarebné kocky z betónu, ocele, plastov a skla v strediskách s dobrou lyžovačkou a výbavou na ďalšie športy vrátane adrenalínových. V blízkosti sú trasy na cyklotúry a skaly na lezenie. Večer sa končí v počítačovej herni či v diskotéke.
Rozmáhajú sa aj ekohotely, pokračovatelia dovolenkárskych sedliackych dvorov. Majú vybavenie z prírodných materiálov, na jedálnom lístku biopotraviny, vonku zeleň a čistý vzduch. Len niektoré veľkomestské deti šokuje, že krava nie je fialová a kura nemá pastový obal, ale perie.
EasyHotely
Lowcostové aerolínie rozcestovali aj ľudí, ktorí nepotrebujú hotelový luxus. Britský cyperský Grék Stelios Haji-Ioannou, ktorý sa už pýši titulom sir, zakladateľ európskej dvojky easyJet, vymyslel aj easyHotely. Tri roky si to skúšal v centre Londýna i v Bazileji. Niektorí si dokonca pochvaľovali, že londýnsky hotel s polovičkou izieb bez okien, kde sa platí päť libier aj za zapnutý televízor a ďalších päť, ak ráno namiesto hosťa vyzlečie paplón a podhlavník upratovačka, je „cool“. Leží v city a je za tretinu ceny okolitých hotelov. Preto v Londýne majú už ďalšie dva, na jeseň pribudne Budapešť a po nej Zürich. Spoločnosť sa dohodla s dubajským developerom Istithmar Hotels na 38 easyHoteloch od mesta Casablanca po Dillí. S nemeckou sieťou i.gen hotels otvorí desať easyHotelov po Nemecku.
Bližšie k sebe
Vo svete prežívajú boom aj bezhviezdičkové mestské hostely. Niekdajšie pôvodne mládežnícke ubytovne majú už klientelu zo všetkých generácií. Starší hostia tam chodia kvôli odviazanej atmosfére, hoci by mali peniaze aj na sedem hviezdičiek. Luxusu z domu a práce majú však po krk. Hostel máva v jednej miestnosti recepciu, internetový i jedálenský kút, televízor, pri automate na kávu sa anonymne debatuje v džínsoch a tričku o všeličom možnom alebo len tak počúva hudba.
Túto atmosféru chcú vytvoriť aj niektorí hotelieri. Preto som vlani v pätnásťposchodovom hoteli uprostred Seattlu našiel na dverách izby pozvánku na podvečernú hodinku k poháru vína a syrovým záhryzkom. Prišlo nás okolo dvadsať. Mám vizitku od švajčiarskeho Maďara, čierneho fotografa, s ktorým sme si spomínali na New Orleans a od utáranej dámy od Chicaga. Na druhý deň som stretol jedného z hotelových hostí vo firme, kde som bol aj ja hosťom a pokračovali sme v debate.
Je to prechádzka po Burdž al Arab takpovediac naruby. V ňom som k milej kazašskej gastarbeiterke z hotelového visitor servisu i k dubajskej podnikateľke, ktorá mi robila pod siedmimi hviezdičkami nevyhnutného spoločenského garanta, musel neustále natŕčať ucho. V prázdnych chodbách šepkali, že hostia si platia za absolútny pokoj a súkromie. Jedlá im často servírujú v apartmánoch a niektoré majú aj vlastné výťahy, aby po celý deň nemuseli stretnúť živého človeka.
