Na rekonštrukciu vynaložili spolu viac ako 2,6 milióna eur. „Časť z toho vo výške 800-tisíc eur sa nám podarilo získať v grantovej schéme ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom,“ uviedol pri slávnostnom otvorení primátor Hlohovca Miroslav Kollár.
Miesto aj pre múzeum
Radnica nadviazala na prvotné úsilie dobrovoľníkov občianskeho združenia Zámok Hlohovec. Tí sa pustili do čistenia zámku, ktorý stál niekoľko rokov nevyužívaný po tom, ako ho opustil reedukačný ústav a mestu sa opakovane ako vlastníkovi nehnuteľnosti nedarilo nájsť seriózneho záujemcu o kúpu.
Zhromaždené finančné prostriedky umožnili terajšiemu vedeniu mesta v priebehu roka opraviť strechu, zrekonštruovať nádvorie zámku, kaplnku a časť prvého a tretieho podlažia. Všetky práce sa konali pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu Trnava, za projektovou dokumentáciou rekonštrukcie stojí Miloslav Drgoň, ktorý začínal ako dobrovoľník OZ a v súčasnosti je viceprimátorom mesta. Povedal, že pred štyrmi rokmi vznikla otázka, či zámok bez záchranných prác a opravy vôbec prežije.
Cez víkend privítal zámok prvých návštevníkov. Na vynovenom nádvorí zostala jednu fasádu v pôvodnom stave, na jar 2019 ju pre vzácne nálezy čaká reštaurovanie. Tretie podlažie je vyhradené expozícii Vlastivedného múzea v Hlohovci, ktoré od 60. rokov 20. storočia ochraňovalo v zbierkovom fonde časť zámockého inventára.
Aj virtuálna prehliadka
Riaditeľ Jozef Urminský povedal, že postupne budú expozíciu dopĺňať. Ďalším lákadlom má byť kaplnka, kde bola opätovne inštalovaná kópia stredovekého reliéfu Narodenia Pána. Vyše dvoch metrov vysokú drevorezbu vyhotovili v roku 1999. Originál vzácneho diela z rokov 1485 - 1490 je umiestnený v Slovenskej národnej galérii. Kópiu najprv inštalovali v kaplnke, no zakrátko musela byť zo zámku pre ohrozenie vandalizmom premiestnená do múzea.
Hlohovský zámok pred rekonštrukciou Zdroj: TASR/M. Palkovič
Na prízemí je v priestoroch hospodárskeho zázemia výstava Radky Hrabovskej, v budúcom infocentre je fotografická prezentácia pôvodného stavu a postupu prác. Zaujímavosťou je možnosť virtuálnej prehliadky piatich miestností na druhom podlaží dotvárajúca úplnú predstavu ich zariadenia v čase, keď ich obývali poslední členovia rodu Erdödyovcov. Nápad vytvoriť virtuálnu expozíciu sa zrodil v roku 2016 v hlave Hlohovčana a grafika Ivana Zelenaya z OZ.
Zámok v Hlohovci po roku 1945 prestal plniť funkciu prepychovo vybaveného šľachtického sídla rodu Erdödyovcov vlastniaceho napríklad aj piešťanské kúpele. Jednotlivé miestnosti boli vyrabované, časť vybavenia si nechal ešte pred koncom vojny odviezť gróf Viliam Erdödy do zahraničia, po prechode frontu pokračovalo nekontrolovateľné ničenie inventára a rabovanie miestnymi obyvateľmi. To, čo sa nezničilo, skončilo na hrade Červený Kameň, vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci, v Slovenskej národnej knižnici alebo v Slovenskej národnej galérii.
Otvorením sa obnova zámku nekončí, mesto plánuje vstúpiť do druhej etapy prípravou projektovej dokumentácie.
