Keď od nevyspytateľného francúzskeho majiteľa kúpila vlani v novembri areál spoločnosť s fínskym vlastníkom, bralo sa to ako šanca na obnovu so zachovaním komunity a jej premenou na profesionálne kreatívne centrum. Po troch mesiacoch rokovaní sa však Nadácia Cvernovka zastrešujúca aktivity nájomcov nedohodla s developerom YIT, ktorý chce pamiatkovo chránenú budovu Pradiarne rekonštruovať po svojom. Nadácia sa však plánov na vytvorenie kreatívneho centra nevzdáva a hľadá si nové priestory, hovoria jej spoluzakladatelia, režisér Viliam Csino, grafický dizajnér Boris Meluš a account manažér Branislav Čavoj.
V Bratislave sa pripravuje viacero projektov, kde investori hovoria o vytvorení kreatívneho alebo kultúrneho centra. Je to však otázka dvoch – troch rokov a vy potrebujete priestory od júla.
V. Csino: Nikto z nás nepredpokladá, že za dva mesiace nájdeme priestor, kde budeme môcť novú inštitúciu dlhodobo kvalitne budovať. Bola by to naivná predstava. Skôr si myslíme, že to bude pozostávať z nejakého krátkodobého plánu a intenzívneho hľadania vhodného priestoru. Možno to znie zvláštne, ale priestor je pre kreatívne centrum dôležitý, hoci stále hovoríme o ľudskom potenciáli.
V Cvernovke vzniklo kreatívne centrum spontánne. Teraz ho idete tvoriť organizovane.
V. Csino: Čo sme zažili v Cvernovke má obrovský potenciál a chceme to sprofesionalizovať a zinštitucionalizovať, tak, ako to funguje vo svete. Lenže koncept kreatívneho centra neznamená vytvoriť bublinu s ideálnymi podmienkami pre ľudí, ktorí tam budú fungovať. Má to byť otvorená inštitúcia, organizmus pre širokú verejnosť. Potrebuje program na pravidelnej báze. Nadácia sa bude uchádzať o verejné zdroje a za ne chceme ponúkať verejný program, verejnú službu, priestor pre verejnosť.
Nájomníci Pradiarne - Ateliér 13 Zdroj: Nadácia Cvernovka
Hovoríte však o ekonomickej udržateľnosti projektu.
B. Meluš: Toto je jeden pilier a druhý je biznisový. Ateliéry a start-upy budú platiť rozumné nájomné, vďaka synergickým efektom spolupráce získajú inú kvalitu a zároveň pomôžu financovať centrum. Musia byť uzrozumení s tým, že budú centrum spolufinancovať a za to získajú benefity z toho, že do centra chodia ľudia zvonka vďaka verejnému programu.
B. Čavoj: Pri rokovaniach je najťažšie vysvetliť práve obsah. Nejde len o samotný priestor, ale aj o veľmi diferencovanú a variabilnú skladbu nájomníkov. Nebudú to len umelci, bude tu aj komerčná časť.
V. Csino: Často používame pojem kreatívne odvetvie. Mám silný pocit, že v tomto štáte málokto vie, čo to znamená. Aj my sme sa až postupne dovtípili, že vlastne hovoríme o tom. Je to istý koncept ekonomiky, ktorý je zatiaľ minoritnou záležitosťou.
Nájomníci Pradiarne - Ateliér Bavlna Zdroj: Nadácia Cvernovka
Aktuálne teda hľadáte okamžité riešenie, kam sa presťahovať a zároveň dlhodobé perspektívne priestory?
B. Meluš: Áno, možno sa podarí rovno nájsť aj dlhodobé riešenie, ale skôr si myslíme, že budeme potrebovať prestupnú stanicu.
Krátkodobé priestory si hľadá každý nájomník Pradiarne sám?
B. Meluš: Práveže tiež ich hľadáme spoločne, aby sa nám komunita neroztrúsila a najmä aby sme si overili, či nadácia má dôveru zospodu a či to vie zabezpečiť.
S kým ste začali rokovať?
V. Csino: Zatiaľ by sme neradi zverejňovali konkrétne subjekty a priestory, ktoré sme si boli pozrieť. Sú to súkromní investori aj samosprávy a organizácie štátnej správy. Komunikujeme aj s ľuďmi, ktorí projektu fandia a rozumejú mu. Tiež nám sami volajú ľudia s ponukami, nie vždy však chápu, o čo nám ide. Sme nútení zakaždým vysvetľovať náš koncept.
Nájomníci Pradiarne - Ateliér architektonických a dizajnérskych firiem Plural + N/A + 2012 Zdroj: Nadácia Cvernovka
Už ste sa stretli aj s mestskými poslancami, čo to prinieslo?
V. Csino: Potrebujeme udržať ducha a silu Cvernovky a rozšíriť to na všetky strany, preto sme prezentovali koncept na územno-plánovacej komisii mesta. Zosumarizovali sme, ako to tu fungovalo a čo by sme chceli. Musím povedať, že sa to stretlo s celkom slušnou odozvou. Niektorí poslanci chápali o čo ide, niektorí ešte chceli zachraňovať Cvernovku...
B. Čavoj: Hovoríme aj s poslancami bratislavského kraja a pripravujeme si pôdu na rokovanie so županom. Takže od regiónu cez mesto až po mestské časti, keďže už sa neviažeme na Ružinov, všetkým hovoríme o našom koncepte a pýtame sa ich, aké majú prebytočné majetky alebo nevyužívané budovy a snažíme sa nájsť najlepšie riešenie.
B. Meluš: Pripravujeme stretnutie so všetkými nájomníkmi Pradiarne, kde im chceme dať na výber tri – štyri modely predrokovaných priestorov, ktoré sa dajú úspešne dotiahnuť. Chceme zistiť, aké sú preferované smery, aby sme zbytočne nerokovali so všetkými.
Nájomníci Pradiarne - Coworkingové centrum Connect Zdroj: Nadácia Cvernovka
Je komunita z Cvernovky súdržná v predstave o budúcnosti?
V. Csino: Každý bude v najbližšom čase intenzívne riešiť, čo so svojim biznisom, tvorbou, profesionálnym zázemím. Zatiaľ to máme v rukách, ale nemáme ružové okuliare, že by sme to dokázali udržať aj dva roky. Počítame s možnosťou, že sa komunita rozbije na viac tímov ľudí s príbuzným zameraním. Uvidíme.
B. Meluš: Ľudia zatiaľ čakajú. Zbierame možnosti a odprezentujeme im ich. Niektorí už majú plán B, dejú sa už nejaké menšie pohyby, ale zatiaľ všetci čakajú. Je nám jasné, že pri samotnom presune možno neprejde do nových priestorov sto percent ateliérov, ale povedzme len sedemdesiat. Neprekáža to, idea sa dá aj tak udržať, napríklad teraz končia ateliéry na Továrenskej, dá sa to vždy dopĺňať. Networking funguje aj nad rámec Pradiarne. Myšlienka je, aby centrum stále vedelo rásť a keď dosiahne maximum, už iba zlepšovať obsah. Cvernovku niekto označil ako Bauhaus v tom zmysle, že všetko čo odtiaľto vyjde, je záruka kvality a táto povesť ide nad rámec PR jednotlivých ľudí.
B. Čavoj: Vychádzame z toho, že aj keby sa to rozpadlo na menšie celky, chceme vytvoriť niečo, o čo by bol záujem istej skupiny ľudí alebo istého zamerania firiem. Aj ľudia, ktorí už riešia presťahovanie ateliérov alebo dielní hovoria, že by sa vedeli vrátiť, takže kontinuita nie je až taká nevyhnutná. Hoci by bolo ideálne, ak by sa neprerušila. Väčšina ľudí preferuje spoločný odchod.
V Cvernovke napokon vždy bol určitý pohyb, ktorý je pre kreatívne profesie typický.
V. Csino: Faktor čerstvej krvi bol pre Cvernovku príznačný a považujeme ho za jeden z kľúčových faktorov celého plánu. Pre mnohých mladých ľudí, najmä z umeleckej brandže, ktorí vyšli z VŠVU a VŠMU, znamenala štádium medzi školou a tvrdým biznisovým prostredím. Niektorí tu zostali, iní sa po čase posunuli ďalej. Ale načerpali tu iný druh skúseností ako v škole a mali čas vycibriť si talent a remeslo inak ako v reklamnej agentúre. Toto je veľmi dôležitý faktor, s ktorým počítame a ktorý je nevyhnutný pre akýkoľvek organizmus, aby vstupovali noví ľudia. Len vtedy môže mať inštitúcia dobré výstupy. Počítame s tým, že desať percent bude pretekajúcich, ktorí sa tu zastavia, občas dlhšie.
Nájomníci Pradiarne - Grafické dizajnérky zo štúdia Trivjednom Zdroj: Nadácia Cvernovka
Mal by to byť akýsi inkubátor?
B. Čavoj: Inkubátor je väčšinou spájaný so startupovými alebo technologickými firmami, ale v tomto kontexte by aj skladba nájomníkov mala poskytovať dostatočný priestor umeleckému inkubátoru. V Cvernovke veľa ľudí aj firiem profesne vyrástlo, pretože tu mali slobodu, ale už to nebola škola, už skúšali reálny život. Jednou z kľúčových vecí je práve dobre nastavený pomer slobody a rizika.
V. Csino: V reklamnej agentúre alebo grafickom štúdiu je tvorba orientovaná na zákazníka a na zisk. V Cvernovke bol priestor aj na voľnú tvorbu, ale zároveň tu vzniklo veľa aktivít na zlepšovanie kvality občianskej spoločnosti. A to je dôležité aj pre umelca, nežiť v bubline farieb a tvarov, ale mať spoločenský kontext.
B. Meluš: Je to aj filter ľudí, ktorí sú ochotní a odvážni ísť do rizika. V kreatívnom centre, ktoré chceme vytvoriť, už bude aj „bavlnka“, ale v Cvernovke to bola prázdna hala. Každý si musel zodpovedať otázku, či vrazí päťtisíc eur aby si postavil ateliér, hoci vôbec netuší, či bude fungovať. Pár ľudí sa dalo dokopy, išlo do rizika a zažili si tu veci, ktoré sa nedajú zažiť vo firme, kde je všetko zariadené. Väčšina potom ani nechce ísť do zamestnania, pretože zažili pocit slobody, pocit byť sám sebe pánom.
Cvernovka vznikla ako využitie príležitosti a bolo jasné, že raz sa tu niečo bude stavať. V novom projekte zrejme nie je takáto situácia dlhodobo opakovateľná.
B. Meluš: Preto si chceme nechať dostatočne dlhý čas, aby sme vybrali správne priestory. Naša ambícia je, aby to bolo dlhodobé. Nemusí ísť o prenájom, ale aj o kúpu, ktorá sa splatí za desať – dvadsať rokov. Chceme aby vznikla samostatná inštitúcia, ktorá je slobodná a nezávislá od všetkých, aby sa nemohlo stať, že ju niekto vyhodí. Ambície trochu narástli v tom, že už používame slovo inštitúcia. Mala by byť aj inkubátorom pre začínajúcich ľudí z kreatívneho priemyslu, zároveň mať biznisový aj kultúrny rozmer. Mala by stáť na viacerých pilieroch, aby bola perpetuum mobile, ktoré žije bez toho, aby bolo závislé od developerov. Keď aj rokujeme s developermi, vysvetľujeme im, že nechceme takú perspektívu, že si urobia PR a o tri roky nás pošlú preč. Záujem máme len o dlhodobý prenájom na desiatky rokov alebo odkúpenie.
Nájomníci Pradiarne - Grafické štúdio Oximoron Zdroj: Nadácia Cvernovka
Aké sú vaše kritériá na priestor pre kreatívne centrum?
V. Csino: Je to kombinácia viacerých faktorov ako vzdialenosť od centra mesta umožňujúca ľahšiu dostupnosť, rozloha, možnosť rastu, dlhodobý horizont a kontakt s obyvateľmi mesta.
B. Meluš: Budova musí byť flexibilná, pretože niekto potrebuje väčší a niekto menší priestor. Nemôže to byť klasická kancelárska budova, skôr hala alebo väčšie priestory, ktoré sa dajú predeliť, postaviť medziposchodie. Samozrejme, výhodou je „špina“ starej fabriky, to, že majiteľ ešte nejde po cene a my si to spravíme tak, aby to bolo rozumné. Ale nie je to podmienka. Uvažovali sme aj o stavbe na zelenej lúke. Ak je potenciál, financovanie by sa dalo zohnať, ale takéto pozemky nie sú v širšom centre.
TREND Reality nedávno písali o štúdii, ktorá konštatuje, že developeri sa zatiaľ nenaučili stavať pre start-upy, kreatívnu ekonomiku a ekonomiku zdieľania. Aj preto sú takéto kreatívne centrá vo svete často práve v obnovených továrňach. V čom bolo čaro Cvernovky?
V. Csino: Veľmi dôležitá je variantnosť priestorov. Pamätám si, že keď som sem prišiel, hneď som začal riešiť väčší projekt zvučiek a jinglov pre Národnú cenu za dizajn, bola to kombinácia nakrúcania a animácie. Bol som fascinovaný, že všetko som zrealizoval v rámci tejto budovy. Od manuálnych prác ako frézovanie až po počítačové a animačné know-how. A výsledkom bolo audiovizuálne dielo. Samozrejme tie „špinavšie“ remeslá potrebujú na hrubú prácu iný typ priestorov ako ľudia za počítačmi. V tom je tá synergia.
B. Meluš: Mieru špinavého a čistého treba udržať, pretože keď sa to príliš vyčistí, nie je to už ono. Rovnako nie je ideálne, ak sú tam len dielne. Napríklad taká Jurkovičova tepláreň bude po rekonštrukcii takýto vyčistený priestor, kde môže fungovať počítačová kreatíva, ale už tam nemôžete napríklad zvárať kulisy na dvore, pretože okolo bývajú ľudia. Prirodzene sa tu vyvinul neopísateľný mix, ktorý je v ideálnom pomere.
V. Csino: V začiatkoch, keď sa sem začali ateliéry sťahovať, keď niekto potreboval železnú tyčku, v areáli našiel tonu železných tyčiek. Keď potreboval stoličku, nešiel si kúpiť lacnú stoličku do Ikey, boli tu stovky drevených stoličiek, krásnych tonetiek z 50. rokov. Tak si ju zobral a zrenovoval. Keď sme potrebovali urobiť plagát, v suteréne sme našli stovky plagátov zo 60. rokov s predtlačenými farebnými plochami. Improvizácia bola súčasťou štýlu Cvernovky.
Nájomníci Pradiarne - Produkčná spoločnosť Film Service Zdroj: Nadácia Cvernovka
Hovoríte o variabilných priestoroch, ktoré môžu rásť. Akú plochu potrebujete?
B. Meluš: Tritisíc až päťtisíc štvorcových metrov. Keď sme zrátali plochu v Pradiarni, bolo to dohromady 11-tisíc štvorcových metrov, z toho deväťtisíc prenajatých. Aby sme zachránili jadro, hľadáme do tých päťtisíc štvorcov. Ale perspektívne si myslíme, že to má kapacitu do desaťtisíc, pretože ak sa podarí rozbehnúť centrum, nastane magnetický efekt. Aj v Cvernovke bolo ešte veľa voľných priestorov, ale perspektíva v posledných rokoch, odkedy to začal Hamilton búrať, bola neistá, takže veľmi málo ľudí si to chcelo risknúť.
Aké boli prvé reakcie developerov, s ktorými ste rokovali?
V. Csino: Možno je to aj skúsenosť, ktorú sme si spätne uvedomili po skončení rokovaní s YIT, že jednoducho sú to iné svety. Vždy musíme vynakladať veľkú energiu na „preklad“ skutočného významu a motivácií toho, čo hovoria. Súkromný kapitál a spoločnosť akoby vedľa seba existovali ale nekomunikovali spolu. Stále musíme veľa vysvetľovať, ale rokujeme s ľuďmi, ktorí aspoň zhruba tušia, čo chceme vytvoriť a vedia si predstaviť, že by v ich objektoch niečo také mohlo byť.
Nájomníci Pradiarne - Skúšobne pre hudobníkov Zdroj: Nadácia Cvernovka
V čom sa tie svety tak líšia?
B. Čavoj: Súkromní investori očakávajú nejakú dokumentáciu, že im prinesieme tabuľky, čísla, parametre ako to bude fungovať a aký to bude mať ekonomický benefit. Oni si to preštudujú a vyhodnotia. My sme od začiatku s YIT hovorili o idei, ale doniesli sme aj čísla a vyzývali sme ich, aby sme sa ďalej rozprávali a nastavili parametre. Vysvetľovali sme im, že náš model je nastavený na nejakých pomeroch komerčného a nekomerčného nájmu, ktorý sa dá prispôsobiť.
B. Meluš: Ponúkli sme tri možnosti – odkúpenie, rekonštrukcia za chodu alebo rekonštrukciu pre nás na mieru s tým, že sa vysťahujeme a presne sa dohodneme na modeli fungovania. Ani jednu z týchto možností nechceli a rozhodli sa pre variant, že sa nám možno ozvú o tri roky, ak budú mať pocit, že by to mohlo fungovať. Ale nám sa zdá nezmyselné búrať všetko, čo tu bolo urobené. Keď sme zrátali, koľko do priestorov dali jednotlivé ateliéry, preinvestovalo sa tu pol milióna eur.
Viete si predstaviť, že by ste sa sem po rekonštrukcii o dva - tri roky vrátili?
V. Csino: Rozmýšľal som o tom, ale neviem si to predstaviť. Deklarujeme cieľ vybudovať inštitúciu a musíme konať, kým nadšenie nevychladne, určite nebudeme čakať dva roky, či sa ozvú.
B. Meluš: Ak naozaj vydržíme v našej snahe, zrejme sa to dovtedy podarí niekde inde. A keď už to bude inde rozbehnuté, nebudeme sa vracať naspäť.
V. Csino: Hoci poloha Cvernovky je ideálna, jednak pre blízkosť centra a tým, že je to perfektný funkčný vankúš medzi obrovskou výstavbou Twin City na jednej strane a sídliskom Päťsto bytov. Je to ideálny zmäkčovač verejného priestoru, len ten meter štvorcový tu bude niečo stáť.
Nájomníci Pradiarne - Stret klub so skateparkom, tanečnou školou a voľnočasovým klubom pre mládež Zdroj: Nadácia Cvernovka
Cena bude zrejme v prípade akéhokoľvek priestoru vyššia.
V. Csino: Ukáže sa, nakoľko sme schopní a ochotní, ako ľudia s určitým nastavením myslenia, prispôsobovať koncept. Ekonomický zmysel to môže dávať rôznymi spôsobmi. Čo bolo perfektné na Cvernovke nie sú len vysoké stropy, dizajnéri vedľa architektov, ale aj pocit slobody. Bola to taká bublina, v čom zohrávalo úlohu určite aj nízke nájomné, ale tú mieru slobody by sme veľmi chceli zopakovať. A na to sa viaže práve lokalita. Možno máme príliš vysoké kvalitatívne latky, ale človek musí mať na začiatku nejako nastavené východiská. Sloboda je veľmi dôležitá, lebo podmieňuje ostatné veci, je to živná pôda pre všetky procesy, o ktorých hovoríme. Pokiaľ máš hneď na začiatku východiská zviazané príliš veľa parametrami, nemáš slobodu.
Prvého mája ste mali v pláne tradičný Deň otvorených ateliérov. Uskutoční sa táto akcia?
V. Csino: Dobrou správou je, že sme sa s YIT dohodli, že budeme môcť zorganizovať už šiesty a posledný ročník Dňa otvorených ateliérov v Cvernovke. Máme veľkú ambíciu urobiť široký a veľmi rôznorodý program. Chceme sem dotiahnuť veľa ľudí z oblasti spoločenského a kultúrneho života, plánujeme prednášku o kreatívnom priemysle, o urbanizme, výstavy, koncerty, prezentáciu študentských prác o Cvernovke, ktorých sa za posledné roky nahromadilo na Fakulte architektúry veľa. A každý ateliér bude mať ako vždy vlastný program. Bude to posledná verejná akcia v Cvernovke pred vysťahovaním.
B. Meluš: Pre záujemcov urobíme aj prezentáciu nášho zámeru na vytvorenie kreatívneho centra. Je to naozaj posledná príležitosť zažiť Cvernovku v súčasnom stave a atmosfére. Zároveň sme sa s YIT dohodli na takej organizácii akcie, aby bola zaručená bezpečnosť návštevníkov.
Nájomníci Pradiarne - maliar Michal Černušák Zdroj: Nadácia Cvernovka
