Investor žilinského Auparku, skupina HB Reavis, žaluje mesto za prieťahy pri výstavbe centra. Za jeden a pol roka si vyčíslil ujdený zisk 17,6 milióna eur. Primátora Žiliny Igora Chomu krok Auparku zaskočil, navyše ho považuje za nekorektný.
"Ideme do súdneho sporu, inú cestu ani nemáme, musíme sa brániť, zaplatiť nechceme ani euro. Takáto reakcia zo strany Auparku nás zaskočila, vzhľadom na to, že sme v poslednom období našli spoločnú reč aj pri dokončení križovatiek, ktoré súviseli s výstavbou Auparku a ktoré sa nepodarili zrealizovať v minulom období,“ povedal I. Choma.
S výstavbou Auparku na bývalom žilinskom Námestí Ľudovíta Štúra začali v júli 2007 a otvorili ho v októbri 2010. S investorom obchodného centra sa súdili susediaci hotel aj mesto. Žilinská radnica podala žalobu na súd o určenie neplatnosti zmluvy, ktorou bývalé vedenie Jána Slotu predalo Štúrovo námestie. Okresný súd v tejto veci rozhodol v prospech Auparku. Súdne spory s Auparkom doposiaľ stáli mesto približne 50 tisíc eur.
Podstatou žaloby žilinského Auparku je podľa jeho investora spoločnosti HB Reavis náhrada majetkovej ujmy, ktorú spoločnosti mesto spôsobilo v súvislosti s návrhom na vydanie predbežného opatrenia. "Predbežné opatrenie vydal Krajský súd v Žiline v roku 2007 v nadväznosti na žalobu podanú mestom Žilina vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy k pozemkom.
Dôsledkom tohto predbežného opatrenia bolo niekoľkoročné zdržanie projektu, čo spôsobilo najmä predraženie jeho financovania ako aj vznik škody vo forme ušlého zisku," uviedol Roman Karabelli z HB Reavis.
O možnosti uplatnenia náhrady vzniknutej škody spoločnosť podľa R. Karabelliho priebežne hovorila s bývalým vedením mesta. "Vzťahy s mestom Žilina sú v súčasnosti na nanajvýš korektnej úrovni, avšak našej spoločnosti bola reálne spôsobená nemalá majetková ujma, žiadame preto morálnu i finančnú satisfakciu za to, čo nám nezodpovedným konaním bývalých predstaviteľov mesta bolo spôsobené,“ dodal R. Karabelli.
Výstavbu obchodných centier Aupark sprevádzajú časté protesty aktivistov a samosprávy. V prípade bratislavského sa spor týkal najmä výšky kancelárskej veže, v Košiciach a Trenčíne šlo o dopravné riešenie. V Žiline mali nezhody viacero podôb, týkali sa umiestnenia Auparku v centre mesta, jeho architektúry i dopravy. HB Reavis kúpil pozemky a získal povolenia ešte v časoch, keď bol primátorom šéf SNS, počas neskoršieho primátorovania Ivana Harmana však začal stavať.
Foto - HB Reavis
