Kampaň spustili architekti a urbanisti z ateliérov Compass, Jakub Cigler Architekti a Marko & Placemakers v spolupráci s kreatívnym štúdiom Milk. Vychádza z urbanistickej koncepcie z dielne spomínaných troch ateliérov pre územie medzi dunajskou hrádzou, Einsteinovou ulicou, Starým mostom a Mostom Apollo. V území s oficiálnym názvom Celomestské centrum Bratislava - Petržalka vlastnia väčšinu pozemkov obaja developeri, ktorí už v minulosti predstavili niektoré čiastkové projekty.
V roku 2006 mesto schválilo územný plán tejto zóny, ktorý však už nevyhovuje súčasným požiadavkám na rozvoj mesta. Developeri si preto objednali novú urbanistickú štúdiu u ateliéru Bouda Masár Architekti. Vychádzala z koncepcie, na ktorej trojica ateliérov pracuje už päť rokov. Štúdia prešla v roku 2014 verejným prerokovaním a mala by sa stať podkladom pre zmenu územného plánu, ktorej obstarávanie sa rozbieha.
Aby sa ľudia stotožnili s mestom
„Máme pocit, že tento priestor je veľmi dôležitý pre zásadnejšiu zmenu Bratislavy. Dnes je skupinou dedín, ktoré fungujú samostatne, oddeľujú ich veľké bariéry a nezastavané územia, mestu chýba kontinuita,“ hovorí jeden z autorov koncepcie, architekt Juraj Benetin z ateliéru Compass.
Ak by sa rozvojom lokality Nové Lido podarilo docieliť prepojenie Starého Mesta s Petržalkou a novým centrom mesta, mohlo by toto územie získať hodnotu, s ktorou sa dokážu Bratislavčania identifikovať, dodáva. Tým vysvetľuje aj ambiciózny názov koncepcie, ktorý má odkazovať na Lido ako fenomén spoločnej identifikácie obyvateľov celého mesta.
Územie Nového Lida Zdroj: Nové Lido
Koncepcia Nové Lido hovorí o piatich kľúčových prvkoch verejných priestorov v území, ktoré jej autori nazývajú superpriestory. Priamo pri Dunaji by mohol vzniknúť nábrežný park, ktorý by predĺžil Sad Janka Kráľa a prepojením s chráneným Sovím lesom vytvoril zelený pás.
V strede územia by zeleň do zástavby prinášal centrálny park. Jadrom štvrte by malo byť námestie prepájajúce všetky verejné priestory. Hlavnou dopravnou a obchodnou tepnou má byť mestský bulvár a administratívny park by mal oživiť najintenzívnejšiu zástavbu pozdĺž Einsteinovej ulice.
Voľnejšia regulácia
Cieľom architektov je najprv vysvetliť základné princípy tvorby novej štvrte a postupne prinášať konkrétnejšie informácie. Zároveň by chceli dosiahnuť, aby bolo územie v budúcnosti regulované trochu voľnejšie ako to dnes stanovuje podrobný územný plán zóny.
V novom územnom pláne by podľa ich predstavy mali byť jasne zadefinované verejné priestory a zástavba, jej intenzita a funkčné využitie, stavebné čiary, ale už nie také detaily ako napríklad presné umiestnenie vjazdu do garáže či tvar budovy. „Územie sa bude rozvíjať desiatky rokov a treba nechať jeho tvorcom istú voľnosť, aby to bolo udržateľné,“ myslí si J. Benetin.
Urbanistická štúdia Celomestské centrum Bratislava - Petržalka, 2014 - detail územia Zdroj: Bouda Masár architekti
Odôvodňuje to aj skúsenosťou jeho štúdia pri Južnom meste – Slnečniciach. Ak by sme dnes ukázali urbanistickú štúdiu, nikto to nespozná, opisuje. Ak sa dodržia základné urbanistické princípy, je to podľa neho správne. Situácia na trhu sa totiž stále mení, dnes je napríklad preťažená administratíva, ale bytov sa predá toľko, koľko ich stihnú developeri postaviť.
Presnejšiu predstavu než názorné výtvarné schémy na stránke Nového Lida predstavuje urbanistická štúdia. Oproti dnes platnému územnému plánu navrhuje viac bývania, pretože je po ňom dopyt a vnáša život do územia. Stále však bude prevládať komerčná zástavba – administratíva a obchod. Presné údaje o využití územia zatiaľ autori koncepcie nechcú komentovať.
Ako vytvoriť dobrú štvrť
Nová štvrť má byť komponovaná tak, aby bola najintenzívnejšia zástavba pri rušnej Einsteinovej, kde budú umiestnené administratívne komplexy, ktoré odblokujú vnútro štvrte od hlučnej diaľnice. V rámci kancelárskeho pásu s tisícmi pracovných miest je navrhnutý administratívny park, kde by sa mohla prelínať práca s oddychom.
Za ním by nasledovala až po hrádzu zmiešaná zástavba predelená mestským bulvárom, centrálnym parkom a námestím. Námestie s významným spoločenským objektom by bolo odpoveďou na sochu Štefánika s národným divadlom na druhom brehu Dunaja, malo by preto stáť presne oproti. Podobu centrálneho parku, ktorý má ležať na osi s Ufom, treba ešte spresniť.
Urbanistická štúdia Celomestské centrum Bratislava - Petržalka, 2014 Zdroj: Bouda Masár architekti
Bulvár by mal byť základnou dopravnou a obchodnou kostrou štvrte. „Jeho základným predpokladom je, že trasa električky by sa odklonila zo Starého mosta, vošla by do územia, kde by urobila slučku,“ opisuje J. Benetin s tým, že električková doprava je prioritou, je technicky vyriešená a realizovateľná. Vznikli by tu dve zastávky, ktoré by obslúžili celé územie. Bulvár má dať priestor všetkým typom pohybu, aj autám, autobusom, cyklistom a chodcom.
Poslednou časťou je nábrežný park, ktorý už nie je priamou súčasťou riešeného územia, leží za hrádzou na mestských a štátnych pozemkoch. V tomto území sa stretáva viacero záujmov, vrátane snahy Verejných prístavov vybudovať malý prístav pre rekreačné plavidlá a nedávno zverejnenej iniciatívy vodákov za obnovenie kúpaliska Lido s vytvorením novej lagúny. Zosúladiť ich musí mesto.
Záujmy na nábreží
Oba návrhy, Nové Lido aj Lido Lagúna, sa podľa ich autorov navzájom nevylučujú, majú však niekoľko sporných bodov. Vodáci by chceli zachovať súčasné lodenice, ktoré majú na Lide deväťdesiatročnú tradíciu. Súčasný územný plán však počíta s ich presťahovaním. Zároveň predpokladá vybudovanie obtokového kanálu, od tohto zámeru medzičasom vodohospodári upustili.
„My od tohto priestoru očakávame, že bude otvorený pre všetkých,“ naznačuje J. Benetin. Dnes sú vodácke areály oplotené a dva z nich ležia priamo na osi námestia so Štefánikom. Autori koncepcie Nového Lida tvrdia, že lodenice s dlhoročnou tradíciou do tohto územia patria. Aby sa mohla lokalita rozvíjať, budú sa zrejme musieť aspoň čiastočne posunúť a otvoriť. Obe iniciatívy spolu rokujú a hľadajú model spolužitia, rozhodujúce slovo v tomto území bude mať mesto.
Lido Lagúna Zdroj: VK Dunajčík
Na otázku redakcie TREND Reality sa magistrát k obom zámerom konkrétne nevyjadril s tým, že ešte neboli oficiálne predložené a vybavuje len petíciu k pláži. „Vítame všetko, čo skultúrni naše verejné priestory a zlepší možnosti trávenia voľného času Bratislavčanov, pretože pri každom projekte je pre mesto najdôležitejšie to, čo z toho budú mať Bratislavčania,“ reaguje hovorkyňa mesta Ivana Skokanová. Vybudovanie mestskej pláže označila za sympatický projekt, ktorý má snahu obnoviť prvky starej Bratislavy.
Urbanistická štúdia zatiaľ obsahuje protiprúdnu lagúnu, ktorá kopíruje časť pôvodne plánovaného kanála. Jej výsledný tvar a umiestnenie určí až hydrotechnická štúdia. Mohol by tu byť prístav, vodáci aj pláž, záleží však na rozhodnutí mesta.
Prepojenie s mestom
Jednou zo zásadných zmien, ktorú Nové Lido prináša oproti súčasnému územnému plánu, je zdvihnutie terénu celej štvrte na úroveň hrádze. Získala by tak nadhľad, pocit bezpečia, že všetky objekty sú nad úrovňou tisícročnej vody, ale aj efektívnejšie riešenie pohybu.
„Pri súčasnom územnom pláne je problém zmestiť všetko parkovanie pod zem. Potom vzniká nárok na vytváranie parkovacích miest v parkovacích domoch alebo vo väčšej miere na uliciach, čo nie je žiaduce,“ vysvetľuje J. Benetin.
Zvýšený terén teda pomôže vyhnúť sa nadzemnému parkovaniu. Zároveň umožní električke plynule zísť z mosta do územia. A vďaka nemu budú súčasné aj plánované pešie a cyklistické lávky spájať novú štvrť s Petržalkou priamo z úrovne administratívneho parku, ktorý bude šesť metrov nad Einsteinovou.
Územie Nového Lida v súčasnosti Zdroj: Maňo Štrauch
Dopravnú koncepciu pre Nové Lido vypracovala milánska kancelária MIC (Mobility in Chain), ktorá sa špecializuje na dopravné štúdie minimalizujúce negatívny vplyv automobilovej dopravy. J. Benetin ich systém napojenia územia z Einsteinovej ulice označuje ako distribučný systém dopravy, ktorý vpúšťa do územia čo najmenej áut.
Nová štvrť navyše nebude tranzitná, doprava sem bude len cieľová. Potrebu áut majú znížiť aj električky, autobusy a hustá sieť cyklotrás napojených na medzinárodnú cyklotrasu na hrádzi. „Samozrejme, vieme akí sú Slováci a aké sú tu lacné autá, takže nepočítame s tým, že by bolo treba menej parkovacích miest. Cieľom však je, aby ľudia autá čo najmenej vyberali z garáže,“ podotýka J. Benetin.
Nový územný plán
Investori podľa neho so začiatkom výstavby čakajú na aktualizáciu územného plánu. Vyriešiť tiež musia pozemkové dohody a úpravy. HB Reavis a J&T RE síce vlastnia väčšinu územia, v jeho centre sú aj väčšie mestské pozemky a parcely menších súkromných vlastníkov.
V súlade s dnes platným územným plánom naďalej rozvíjajú pred dvomi rokmi zverejnenú dvojicu stometrových administratívnych budov Alfa Park. Tento projekt predstavujúci hlavné výškové dominanty môže a nemusí byť prvou etapou výstavby Nového Lida. Výšková zástavba má byť s výnimkou dvoch akcentov sústredená práve pri diaľnici. Vnútri štvrte má prevládať sedempodlažná a pri hrádzi šesťpodlažná zástavba.
Zmena územného plánu je však v bratislavských pomeroch otázkou aj niekoľkých rokov. Nové Lido chce mesto presvedčiť, aby k takýmto veľkým investíciám pristupovalo individuálne a nezaraďovalo ich do balíkov s množstvom kontroverzných zmien, ako je zvykom.
Potenciál tohto územia zmeniť mesto je podľa autorov koncepcie obrovský. J. Benetin poukazuje na to, ako Eurovea s päťsto metrov dlhým a päťdesiat metrov širokým pásom upraveného brehu zmenila vzťah Bratislavčanov k Dunaju. Nové Lido môže rozvíjať územie s rozlohou 50 hektárov, veľké ako historické centrum mesta, a 1,5 kilometra zeleného nábrežia.
