Bratislava zažila v uplynulých rokoch boom výstavby administratívnych komplexov a kancelárskych budov. Dovtedy týmto typologickým druhom podvyživené hlavné mesto disponuje dnes viacerými novými administratívnymi komplexmi. Záujemcovia o prenájom kancelárskych priestorov v Bratislave si môžu teda vyberať z relatívne širokej ponuky v rôznych mestských častiach.
Mnohé z nich vznikli tesne pred hospodárskou krízou alebo sa až počas krízy dokončievali. Preto skutočnosťou je, že niektoré z týchto budov a komplexov nie sú ani niekoľko mesiacov po ich sprevádzkovaní plne obsadené. Určite je na príčine aj hospodárska kríza, ktorá núti mnohé firmy šetriť aj na prenájme svojich priestorov. Ale nielen kríza môže za to, že o niektoré kancelárske budovy je menší záujem. Čo rozhoduje o úspešnosti projektu? Čo pokladajú firmy, ktoré hľadajú kancelárske priestory na prenájom za dôležité? Prof. Štefan Šlachta, hlavný architekt Bratislavy, vidí príčinu aj v kvalite architektonických konceptov. Podľa neho „už nejde len o kanceláriu s pracovným stolom a stoličkou. Variabilita pôdorysu sa stáva prvoradým kritériom hodnotenia. Platí to vo výškových stavbách ako i v menších nízkopodlažných. Dôležitá je tiež kvalita oddychových a relaxačných priestorov. Samozrejmosťou je čoraz viac energetická hospodárnosť riešenia, svetlotechnika, landscape, kvalita materiálov tak na fasáde ako i v interiéri.“ Prof. Šlachta má vážne výhrady k niektorým nedávno postaveným komplexom: „Lacnota niektorých nových administratívnych komplexov je do očí bijúca a som presvedčený, že aj krátkozraká.“
V odborných architektonických kruhoch , ale aj na stránkach odborných časopisov sa objavili kritické články k niektorým z nich. Našťastie, v poslednom období sa postavilo viac dobrých, nasledovania hodných konceptov. Jedným z nich je rozhodne Digital Park II v bratislavskej Petržalke od architektonickej kancelárie Cigler Marani Architects.
Digital Park II
Digital park II je realtívne novým biznis centrom v Petržalke. Bol dokončený na jeseň minulého roka. Je postavený vo veľmi komplikovanom území za Digital parkom I medzi železničnou traťou a Einsteinovou ulicou. Architekti sa však s týmto územím výborne vysporiadali. Ako povedal prof. Róbert Špaček z Fakulty architektúry STU Bratislava: „Digital park svojou skvelou architektúrou transportuje mestskosť do pôvodne úplne degradovaného územia.“
Koncept je postavený na štyroch osempodlažných lichobežníkových presklených hmotách, ktoré sú vzájomne poprepájané tromi šesťpodlažnými „krčkami“. Predpolie smerom k Einsteinovej ulici využilo pražské architektonické duo Cígler Marani architects na stvárnenie verejnej parkovej zelene a cenné je aj to, že zachovali niektoré pôvodné vzrastlé stromy. Dispozičné riešenie jednotlivých blokov je veľmi jednoduché, ale účelné a najmä flexibilné. Komunikačné jadrá sú vždy v strede a po obvode sú prenajímateľné kancelárske priestory. V „krčkoch“ sú zasadacie a rokovacie priestory a čo oceňujú mnohí súčasní užívatelia budovy, sú strešné terasy, ktoré umožňujú pohľady na panorámu mesta z jednej aj druhej strany Dunaja. Celý komplex je z energetického hľadiska v najvyššej A kvalite. Celopresklená fasáda v tmavošedých tónoch bez parapetov je dôstojná a súčasná zároveň. Dôstojnosť a súčasnosť sa prenáša z exteriéru aj do interiéru. Aj v interiéri je zrejmá snaha po kvalite detailu, ktorá sa odráža či už v kvalite a realizácii podláh, schodov, zábradlí, povrchových úprav stien alebo v riešení interiérových dvier aj protipožiarnych konštrukcií.
Protipožiarne presklené konštrukcie dodávala do Digital parku II spoločnosť FORBE a na základe požiadaviek architektov išlo o dodávky protipožiarnych nerezových presklených konštrukcií. Ako povedal konateľ spoločnosti FORBE Ing. Alexander Heffner: „Na výrobu protipožiarnych nerezových presklených konštrukcií sme použili systémový švajčiarsky profil Jansen. Špeciálnou požiadavkou architektov bolo vytvorenie nerezového lemovania vo forme tzv. tieňovej drážky. Najzložitejšie bolo navrhnúť a vyrobiť to tak, aby nevznikol tepelný most a súčasne, aby to neovplyvnilo stabilitu výrobku a, samozrejme, pre architektov boli nemenej dôležité estetické požiadavky.“ O tom, že sa to spoločnosti FORBE podarilo, sa môže presvedčiť každý návštevník tohto moderného biznis centra. Jednoduchý, elegantný dizajn, multifunkčnosť a kvalitná výroba interiérových aj exteriérových dverí vrátane turniketov je evidentná v tomto komplexe už na prvý pohľad. Ale nie je to len zásluha spoločnosti FORBE, ale aj architektov, pretože tí presne vedeli, čo chcú a aké majú mať dvere úžitkové ale aj estetické vlastnosti. A je to aj zásluha investora. Pretože nakoniec vždy investor rozhoduje o tom, aký výrobok, s akými vlastnosťami a za akú cenu sa do stavby zabuduje. „V tomto nás – výrobcov čaká ešte veľa práce v osvete“, zdôrazňuje Ing. Alexander Heffner a pokračuje:
„Investori chcú kvalitné výrobky a zároveň čo najnižšiu cenu. To sú dve ťažko skĺbiteľné požiadavky. Navyše, na protipožiarne konštrukcie mnohí hľadia ako na výrobky krátkodobej spotreby, pričom niektoré historické dvere majú dnes už viac ako 80 rokov a po ich repasácii môžu stále dobre fungovať. Samozrejme, za podmienky, že boli vyrobené kvalitne, z kvalitných materiálov, teda tiež aj niečo stáli. A to je aj naším cieľom, dodávať výrobky, ktoré tu budú ešte aj za 80 rokov.“
Problém boja kvality a ceny sa vinie celým spektrom výrobkov pre stavebníctvo. Či už ide o murovacie materiály, okná, dvere alebo aj nábytok. Sme v tom naozaj nepoučiteľní! A to sa týka tak individuálnych stavebníkov ako aj veľkých investorov. Pritom stará pravda hovorí, že nie sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť kupovať lacné veci. Ale na túto pravdu si obyčajne spomenieme, až keď je neskoro.
Zdroj: 02
