Cvernovka na dlažbe

Realita je ale nakoniec iná. Teda vlastne stále rovnaká: typicky bratislavská. Všetky ateliéry, start-upy a inštitúcie, ktoré sa nachádzajú v priestoroch Cvernovky, a to predovšetkým v historickej budove Pradiarne, a ktoré sa vo svojich snahách o záchranu spojili do Nadácie Cvernovka, sa musia do konca júna vysťahovať.

Samozrejme, oficiálnym argumentom je, ako inak, zodpovednosť majiteľa za bezpečnosť a zdravie nájomníkov. Ale veci sa aj v tomto konkrétnom prípade majú tak, že ak by bola vôľa zachovať v Cvernovke kreatívne centrum, bola by aj cesta.

Kým v normálnych mestách sa v posledných desaťročiach industriálne budovy stávajú ich dôležitou a nadmieru atraktívnou kultúrnou a urbanistickou súčasťou, v Bratislave ich od deväťdesiatych rokov v podstate až dodnes vo veľkom a cynicky búrame. V normálnych mestách je preto takýchto budov a areálov dostatok na to, aby pokryli tak záujem kreatívneho sektoru, ktorý ich potenciál väčšinou odhalí ako prvý, ako aj vstrebali komerčný tlak, ktorý na ne obvykle nejaký čas po objavení začne smerovať.

V Bratislave nám ich však ostalo tak málo, že teraz, keď si ich pridanú hodnotu začína uvedomovať už aj podpriemerný realitný maklér, je kreatívny sektor nekompromisne vytláčaný, ale iba s mizivou možnosťou objaviť nejaké alternatívne a charakterom aspoň trochu podobné riešenie. Gentrifikácia v bratislavskej forme neznamená „iba“ vytlačenie kreatívnych komunít do iných, zatiaľ neobjavených častí mesta, ale doslova ich vyhodenie na ulicu.

Kreatívny priemysel v Európskej únii vytvára takmer 3 % HDP, na Slovensku je v ňom zamestnaných cca. 50-tisíc ľudí. Mnohé, často menšie mestá, a to aj v okolitých postkomunistických krajinách, či dokonca aj niektoré slovenské, sa intenzívne zaoberajú tým, ako tento kreatívny potenciál rozvinúť. A ako s jeho pomocou dať obsah a život podobným budovám a areálom, ako je Cvernovka. V Bratislave nám však stačí, že konečne niekto vníma aspoň hodnotu historickej budovy ako atraktívneho obalu a nezničí ju. To, že pritom zničí hodnoty z jej vnútra, už nikoho nezaujíma. Ani len mestských poslancov.

Na prezentácii Nadácie Cvernovka, ktorá im chcela predstaviť projekt záchrany kreatívnej komunity a vytvorenia Kreatívneho centra v budove Pradiarne, sa zo 45 poslancov MZ zúčastnili traja. Tento nezáujem možno ospravedlňuje fakt, že Bratislava má túto tému vyriešenú - teda aspoň na papieri. Vo svojom Pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 2010 -2020 (PHSR) si totiž dala za cieľ „profilovať sa ako mesto kultúry a kreatívneho priemyslu“! Píše sa v ňom okrem iného o „implementácii nástrojov na podporu kreatívneho priemyslu“, o „analýze kreatívneho potenciálu mesta“, o „vytváraní projektov podpory kreatívneho priemyslu“, či o „podpore projektov zameraných na obnovu a využitie kultúrneho dedičstva na území mesta“. Takáto verbálna virtuálna realita nám v Bratislave asi stačí.

V tej skutočnej realite však jeden skvelý projekt, ktorý úplne bez podpory tvorilo počas posledných desiatich rokov niekoľko stovák kreatívnych Bratislavčanov, práve zaniká. Priamo pred očami, a bez povšimnutia. Ten PHSR môžeme pokojne hodiť do koša...