V kalendári svieti dátum 20. november 1970 a Nitrania dostávajú novú turistickú atrakciu. Po štyroch rokoch príprav a stavebných prác spúšťajú lanovku na Zobor. Jej prepravná kapacita je nastavená na 360 osôb za hodinu a jej pasažieri prekonávajú výškový rozdiel 317 metrov.
Ihneď sa stáva lákadlom pre miestnych aj cezpoľných. Svojmu účelu slúžila niečo vyše dvoch desaťročí, keď ju v roku 1993 zavreli. Dôvodom boli chýbajúce investície na jej výraznejšiu rekonštrukciu.
Aj keď od poslednej jazdy ubehlo takmer 24 rokov, miestni na prepojenie so známym vrchom spomínajú dodnes. Nápad vrátiť lanovku bol živý po celý čas a oživovali ho aj investori, ktorí z času na čas hlásili záujem.
Vizualizácie novej lanovky na Zobor Zdroj: Architektonická kancelária Zuskin
Tak tomu bolo aj v roku 1998, keď chcela lanovku zrekonštruovať kežmarská firma Tatrapoma ski. Súčasťou jej plánov bolo aj vybudovanie novej zjazdovky. K dohode neprišlo a neúspešné boli aj ďalšie pokusy o odpredaj či prenájom.
Azda najzaujímavejším návrhom bol projekt kanadskej spoločnosti, ktorá mala záujem lanovku oživiť. Nechcela to urobiť len tak, na vrchole Zobora chcela postaviť slovenské „Las Vegas.“ Vedenie mesta však o takejto možnosti ani neuvažovalo.
V roku 2007 bolo potrebné pristúpiť k demolácii celej lanovky. Laná aj kabínky totiž ohrozovali okolie a tak ich rozobrali. Jediným pozostatkom zostala vrchná stanica lanovky. Nitrania už vtedy hľadali iné možnosti ako vrátiť turistov na Zobor.
A lanovka medzi nimi nebola. „V blízkosti Liečebného ústavu by sa mohlo zriadiť parkovisko, na ktoré by návštevníkov z mesta zvážali autobusy. Odtiaľ by sa zas mohli vyviezť až hore džípmi na plyn. Celé je to však len predstava,“ uviedol v roku 2008 pre denník Pravda Jaroslav Dóczy, riaditeľ projektového tímu, ktorý pripravoval Nitru na kandidatúru na Európske hlavné mesto kultúry.
O návrate lanovky na Zobor sa reálne začalo hovoriť v posledných mesiacoch. Postaral sa o to Biskupský úrad v Nitre, ktorý nechal vypracovať štúdiu novej lanovky. „V Nitre sa už mnoho rokov, takmer pravidelne, diskutuje o obnove lanovky na Zobor, ale takmer vždy to bolo bez účasti biskupstva aj napriek tomu, že pozemky v tej oblasti sú vo vlastníctve biskupstva,“ odhaľuje pre TREND Reality dôvody vzniku štúdie Martin Štofko, ekonóm Nitrianskej diecézy.
Podľa jeho slov závažilo aj to, že medzi ľuďmi sa šírili dezinformácie. „Diskusia zostala vždy vo veľmi všeobecnej rovine, čo viedlo k dojmu, že by šlo o obnovenie lanovky v pôvodnej trase, čím sa samozrejme vzbudila nevôľa u tých občanov, ktorým by takáto lanovka viedla nad ich pozemkami,“ vysvetľuje a dodáva, že štúdia ukázala trasu lanovky v novej lokalite bez narušenia súkromia občanov.
Vizualizácie novej lanovky na Zobor Zdroj: Architektonická kancelária Zuskin
Ďalším faktorom, ktorý motivoval vznik štúdie, bol turistický potenciál celého regiónu. „Biskupstvo je spoločne s Mestom Nitra, Agrokomplexom, spoločnosťou Arriva a Hotelom Mikádo zakladajúcim členom Nitrianskej organizácie cestovného ruchu a spoločne hľadáme možnosti, ako by sa Nitra stala atraktívnejšia nielen pre občanov mesta, ale aj pre turistov,“ tvrdí M. Štofko.
Štúdia naplánovala pre lanovku novú trať, ktorá vedie ponad nezastavané územie. Pôvodnú dvojsedačkovú lanovku má nahradiť kabínková. Architektonická kancelária Zuskin naplánovala dve trojice osemmiestnych kabín, ktoré budú odolnejšie voči nástrahám počasia.
Celkový rozpočet odhadlo biskupstvo na 2,5 až 3 milióny eur. „Biskupstvo nemá v pláne lanovku financovať z vlastných zdrojov, ale nevylučujeme možnosť uchádzať sa o granty, ktoré by takýto projekt mohli podporiť a financovať,“ prezrádza M. Štofko.
Kedy dôjde k realizácii projektu je nateraz otázne, všetko je len na začiatku. „O projekte už prebehli predbežné rokovania s predstaviteľmi Mesta Nitra. V tomto štádiu sme investora ani nehľadali, keďže je najprv dôležité zistiť, či tento projekt je možné zrealizovať z pohľadu územného plánu mesta a z pohľadu vplyvov na životné prostredie,“ uzatvára rozprávanie M. Štofko.
