Bratislava by mohla byť centrum vedy, výskumu a vývoja moderných technológií. Podobné predstavy má magistrát hlavného mesta niekoľko rokov.
Metropole nahráva dobrá pozícia v stredoeurópskom regióne. Sústreďujú sa v nej vedeckovýskumné, univerzitné a hospodárske kapacity krajiny.
Papierové predpoklady na naplnenie lákavej predstavy o investíciách s vysokou pridanou hodnotou mesto a okolie spĺňa. No prax je iná. Projekt Eurovalley na Záhorí nedokázal naplniť druhú časť označenia priemyselno-technologický park.
Na mieste už rok prešľapuje projekt Stredoeurópskeho parku inovatívnych technológií (CEPIT) vo Vajnoroch. Na krk mu začína dýchať Viedeň.
Základ v pozemkoch.
Projekt CEPIT sa nezačal vôbec dobre. Do sporu postavil proti sebe Bratislavu a jej mestskú časť Vajnory.
Nezhody sa dostali dokonca na krajskú prokuratúru, ktorá ich zmietla zo stola. Vajnorčania by na vyhliadnutých pozemkoch najradšej videli zónu na aktívny odpočinok.
No aktuálny územný plán, ktorého zmena absolvovala obligátnu schvaľovaciu túru po troch desiatkach inštitúcií, už fakticky umožňuje spustenie vedecko-technického projektu.
Námestníčka bratislavského primátora Tatiana Mikušová si myslí, že pri veľmi optimistickom scenári budú na budúci rok klopať na prvý základný kameň.
Ani starostka Vajnor Anna Zemanová myšlienku technologického parku neodmieta. Ale radšej by ho videla na iných pozemkoch. Lenže tie nedokáže mestská časť poskytnúť. Lebo jej nepatria. A výkup alternatívnych plôch od obyvateľstva by zasa výstavbu odsunul na neurčito.
Firmy združené okolo projektu si podľa námestníčky primátora pozemky na daný účel vybrali veľmi strategicky. V blízkosti plánovaného parku je rýchlo rastúce medzinárodné bratislavské letisko i diaľnica. Bratislavský magistrát je ochotný „riešiť aj otázku mestskej hromadnej dopravy“.
Magistrát projekt podporuje, lebo v blízkej strednej a východnej Európe park podobného rozsahu, ako má byť CEPIT, chýba. T. Mikušovej učaroval podobný projekt vo fínskom Turku.
Ťažisko aktivít severanov sú info-komunikačné technológie a biotechnológie. Priestor v parku našlo zhruba tristo firiem, ktoré zamestnávajú trinásť a pol tisíca ľudí. Silnou stránkou je spojenie s univerzitami, park spolupracuje so štvoricou z nich. Samo mesto je najväčší akcionár parku.
O kapitálovej účasti vo vajnorskom parku Bratislava zatiaľ neuvažuje. O konkrétnej podobe partnerstva je podľa T. Mikušovej predčasné hovoriť.
Keď sa Bratislava nepoponáhľa, môže o prirodzené výhody prísť. „V súčasnosti vypracúvame plán projektu na území letiska Asperne – zhruba dvadsať hektárov na východe Viedne,“ ozrejmil plány Rakúšanov hovorca Viedenského fondu na podporu hospodárstva (WWFF) Christian Lettner.
Na tomto území vznikne nová viedenská štvrť s možnosťami na bývanie, vzdelávanie, vedu, výskum a poskytovanie služieb. WWFF očakáva vznik dvadsaťpäťtisíc pracovných miest.
Ak Rakúšania uskutočnia projekt skôr, bude Bratislava oveľa ťažšie lákať zahraničných vedecko-technologických investorov. Investície v tejto oblasti sú podstatne náročnejšie ako v priemysle a nesťahujú sa tak často.
Park na zmluvu.
Kým sa projekt naplno rozbehne, mesto si chce byť isté, že sa naplnia pôvodné zámery. Záväzok na pozemkoch nestavať nič iné ako vedecko-technologický park je Cepit Management ochotný potvrdiť písomne. Na pozemkoch nemá byť žiadna priemyselná výroba.
„Samozrejme, investora, ktorý bude chcieť napríklad vyvíjať softvér, neodmietneme,“ zdôrazňuje Andrej Hrádocký zastupujúci Cepit Management a ďalšie firmy, ktorým patria vykolíkované pozemky. Prípadné vlastné investície združenie neavizuje, vidí sa hlavne v pozícii developera. Ak bude záujem. Keby niektorý záujemca chcel iba pozemok, predajú mu ho.
Pri otázke o prerokúvaných projektoch je A. Hrádocký skúpy na slovo. Spomína len nemenovaného záujemcu o kongresový a hotelový projekt. Tie by mali spolu so školským zariadením stáť ako prvé. Konkrétne termíny tiež tají. V roku 2008 už niečo stáť bude, tvrdí. Podobne ako park v Turku, aj CEPIT sa chce opierať o akademický potenciál mesta.
Ako vhodný odborný garant sa núka Slovenská technická univerzita. „Ak chce ktokoľvek investovať do vedecko-technologických parkov či technologických centier, musí počítať aj so školami a s výskumnými inštitúciami,“ upozorňuje na potenciál školy prorektor Robert Redhammer. Technická univerzita podľa neho potrebuje partnerov z praxe. Preto sa sama angažuje v ich hľadaní bez ohľadu na to, či CEPIT nakoniec bude alebo nie.
Základné predpoklady teda park má: ucelený pozemok na dobrom mieste, hotovú i plánovanú dopravnú infraštruktúru a aj ochotnú univerzitu. Neznáme sú zatiaľ mená potenciálnych investorov.
Námestníčka bratislavského primátora verí, že súčasných aj budúcich majiteľov pozemkov dokáže mesto ustrážiť. Cez územný plán a stavebné konanie má silné páky na to, aby sa vedecko-technologický park nepremenil napríklad na obytnú zónu. Jedine, že by pre zdĺhavé prípravy a pružnejšiu Viedeň ostal projekt neaktuálny.
Vizualizácia – Cepit
