Nie každý architekt alebo urbanista má to šťastie podieľať sa na takomto projekte. Tí, ktorí takúto príležitosť mali hovoria, že o úspechu transformácie rozhoduje najmä správna zostava polyfunkcie, cit pre urbanizmus, dostatok priestoru pre kreativitu a neštandardné riešenia. Pretvorenie bývalých industriálnych štvrtí tak, aby si zachovali svoje pôvodné génius loci a zároveň vyhoveli novým požiadavkám, je pre projektové tímy developerov jednou z najväčších výziev.
Bežné riešenia nestačia
Súčasné trendy diktujú, že kancelárie musia byť príjemné a motivujúce. Nestačia len stoly a kopírky. „Kancelária je dnes miestom na stretávanie sa, výmenu ideí, čerpanie inšpirácie, multidisciplinárnu prácu v tíme, sústredené kreatívnu prácu osamote, ako aj administratívnu prácu pri stole. Podľa prieskumov spoločnosti Gensler, napriek tomu, že sa práca dá vykonávať odkiaľkoľvek, je kancelária stále miestom, kde sa cíti zamestnanec najproduktívnejší,“ vysvetľuje odborníčka na kreatívne priestory Kristína Pomothy no zároveň dodáva, že iba samotná fyzická prítomnosť v kancelárii z človeka produktívneho zamestnanca nespraví. „Jeden z najväčších strašiakov zamestnávateľov sú absencie a neproduktívni zamestnanci. Spomínaný prieskum tiež ukázal, že zamestnanci, ktorí pracujú v kvalitných pracovných prostrediach sú o 26 % menej často práceneschopní, ako ich kolegovia v nekvalitných kanceláriách,“ dodáva K. Pomothy.
Historické budovy dávajú jedinečnú atmosféru vytvoriť takéto prostredie. Ak sa k tomu pridá veľkorysosť konštrukcií starých, no architektonicky zaujímavých industriálnych nehnuteľností, ich obnova prináša dve výhody v jednom.
„Z hľadiska architekta, no aj budúcich užívateľov je pridanou hodnotou takýchto budov unikátny priestor, ktorý ani v tej najkvalitnejšej novostavbe nenájdete,“ hovorí Ivan Masár zo spoločnosti Bouda Masár architekti, ktorá pripravila projekt obnovy bratislavskej Pradiarne 1900 pre YIT Slovakia.
„Sú nielen dokladom našej histórie, no z profesionálneho pohľadu nás učia úcte k našim predchodcom. Oni dokázali často i s obmedzenými technickými prostriedkami vytvoriť hodnotnejšie architektúry, ako my v súčasnosti,“ dodáva architekt.
Nové trendy sa nevyhnú ani Bratislave
Príkladom aplikácie nových trendov v praxi je rastúca štvrť ZWIRN v Bratislave, ktorej súčasťou bude už spomínaná Pradiareň 1900. Predurčuje ju k tomu poloha aj celkový koncept.
ZWIRN leží v mestskej časti Ružinov na rozhraní starej a novej časti mesta. Architekti a urbanisti si v projekte vytýčili za cieľ prepojiť tradíciu miesta s modernou architektúrou. Ďalšou výzvou pre nich bolo rozumne stanoviť rovnováhu medzi rezidenčnými a komerčnými nehnuteľnosťami, dostupnosťou služieb a bytov rôzneho druhu. „Pradiareň okrem iného dáva možnosť budúcim prenajímateľom prispôsobiť interiér potrebám a identite firmy. Okolie industriálneho areálu a blízkosť starých aj nových rezidenčných projektov prispieva k vitalite vznikajúcej štvrti spolu s novým verejným priestorom akým je aj námestie,“ vymenováva benefity Pomothy. Štvrť sa preto podľa nej stáva jednou z najhodnotnejších lokalít na prácu aj bývanie v meste.
Coliving a coworking: výhodné pre jednotlivca aj pre mesto
Odborníci sa zhodujú, že bývalé industriálne nehnuteľnosti sú ako stvorené pre experimentovanie v spôsobe ich využitia. Jednou z možností využitia je takzvaný coliving záujemcovia o takzvaný coliving. Ide o životný štýl, keď pod jednou strechou bývajú ľudia s podobnými hodnotami a zdieľajú potrebné služby. „Coliving je v podstate bývanie založené na princípe zdieľanej ekonomiky. Jednotlivcov a rodiny v colivingu spája komunitný život a zdieľanie spoločných zdrojov: kancelárií, ihriska, spoločného stravovania, internetu a ďalších služieb, ako je napríklad upratovanie,“ vysvetľuje odborníčka na kreatívne priestory Kristína Pomothy.
Alebo ich vyhľadávajú ľudia, ktorí uprednostňujú spoločný pracovný priestor, hoci každý pracuje sám za seba (coworking). Takýto životný štýl je užitočný pre samostatne pracujúcich ľudí – freelancerov, ktorí, ak zostávajú pracovať oddelene uzatvorení vo svojich izolovaných domovoch, zostávajú osamotení a môžu podliehať depresívnym stavom. Coliving a coworking sú však veľkým prínosom aj pre mesto ako také. Bývanie v štvrti v tesnom susedstve zdieľanej kancelárie napríklad znižuje dopravné zaťaženie. Do práce sa necestuje hodiny. „Vidí sa to byť zdanlivo zanedbateľné, no výskum poukazuje na to, že cesta do práce výrazne ovplyvňuje hladiny stresu a dokáže pokaziť alebo naopak vylepšiť celkový zážitok ľudí z pracovného dňa,“ vysvetľuje Pomothy.
