Východný Londýn v minulosti nikdy nepatril k ukážkovým štvrtiam britskej metropoly. Bol skôr domovom chudoby, násilia, kriminality, námorníkov, prístavných robotníkov a imigrantov. Podľa nejednej legendy sa práve tu venoval svojmu krvavému „remeslu“ Jack Rozparovač.
Staré londýnske prístavy prešli počas svojej existencie pohnutým vývojom. Za viac ako dvesto rokov zažili vzostup a pád britskej koloniálnej a obchodnej veľmoci či bombardovanie nemeckého letectva počas druhej svetovej vojny.
Rozsiahly redevelopment v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia mal za cieľ oblasť dnes známu ako Docklands zbaviť nelichotivého imidžu. Podarilo sa to zatiaľ len čiastočne.
Po boku sklobetónových stavieb medzinárodných finančných inštitúcií v kancelárskom srdci Londýna – Canary Wharf – stále stoja aj schátrané sociálne byty v časti Shadwell.
Revitalizácia dokov
Začiatkom 80. rokov minulého storočia bola založená spoločnosť London Docklands Development Corporation (LDDC). Príspevkovú organizáciu, zodpovednú za ďalší rozvoj zdevastovaných londýnskych dokov, financovala vláda.
LDDC dostala silné kompetencie napríklad pri vykupovaní a sceľovaní pozemkov. Koordinovala plánovacie a revitalizačné aktivity, ktoré doteraz patria medzi jedny z najväčších v Európe.
Ďalším dôležitým predpokladom rozvoja oblasti bolo zriadenie špeciálnej ekonomickej zóny na ostrove Isle of Dogs, ktorý sa stal strediskom celej oblasti.
Podľa nariadenia vlády z roku 1982 podnikatelia desať rokov neplatili pozemkové dane a mohli si náklady na výstavbu nehnuteľností kompletne odpisovať z dane z príjmu. Dostávali aj rôzne iné stimuly vrátane zjednodušovania administratívy.
Tieto opatrenia viedli k doslovnému realitnému boomu v oblasti. Z celkovo 1,3 milióna metrov štvorcových kancelárskych priestorov v celých Docklands vzniklo v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch milión metrov štvorcových práve na Isle of Dog s centrom v Canary Wharf.
LDDC fungovala do roku 1998, kedy prevzali správu oblasti lokálne úrady. Za sedemnásť rokov svojho pôsobenia sa pôvodné prístavisko zmenilo na nové finančné centrum, s vlastnou zónou bývania, zábavy, obchodu, a aj ľahkého priemyslu.
Z verejných zdrojov vláda preinvestovala v Docklands do roku 1998 takmer 1,9 miliardy libier. Súkromný kapitál prispel viac ako päťnásobnou sumou.
K poslednému roku fungovania LDDC evidovala viac ako 25 tisíc nových bytov či zhruba 2 700 fungujúcich firiem. Verejné investície smerovali prevažne do infraštruktúry, sociálneho bývania, škôl, zdravotníctva či protipovodňových opatrení. Počas svojho fungovania príspevková organizácia prispela k výstavbe viac ako osemdesiat kilometrov ciest.
Rozvoju londýnskych dokov prospela aj výstavba koľajovej dráhy Docklands Light Railway (DLR). Práve pri tomto dôležitom infraštruktúrnom projekte však plánovači nedokázali prejaviť dostatok rozhľadu a neodhadli budúce potreby obyvateľov a celého mesta.
Železnica má v súčasnosti kapacitné problémy a nie je kompatibilná s fungujúcim londýnskym metrom. Koľajovú trať tak čaká v budúcnosti ďalšie rozširovanie.
Veľmi dôležitým infraštruktúrnym projektom bolo aj otvorenie mestského letiska London City v roku 1987. V tomto prípade zase projektanti očakávali prudký rozmach biznis cestujúcich, no ich očakávania sa nenaplnili. Oproti nedostatočným kapacitám železnice letisko zaostávalo za plánovaným počtom prepravených pasažierov.
Londýnsky úspech?
Masívne investície v niekdajšom nákladnom prístave vyvolali prudký nárast cien nehnuteľností. A to v oblasti, kde pred revitalizáciou tvorilo sociálne bývanie značnú časť všetkých bytov.
Fungovanie LDDC sprevádzalo tak aj viacero výčitiek a obvinení hlavne zo strany sociálne slabších skupín. Predovšetkým lokálne komunity starousadlíkov obviňovali spoločnosť z elitárstva a snahy presadzovať luxusné projekty na úkor cenovo dostupného bývania.
Oficiálne hodnotenie fungovania LDDC tak vyznieva rozpačito. Za pomoci verejného a súkromného kapitálu síce vznikli priamo v Londýne za ostatných 25 rokov nové a moderná štvrte, ale iba na časti z celkovo revitalizovanej plochy.
Medzi najznámejšie a najbohatšie časti patrí Canary Wharf, ktorá sa stala aj novým finančným centrom Londýna. V súčasnosti sa môže pochváliť takými nájomníkmi ako Credit Suiss, HSCB, Citigroup, Lehmam Brothers.
Začiatkom roka pracovalo len vo finančnej štvrti takmer osemdesiat tisíc ľudí, z ktorých štvrtina aj v Docklands býva. Práve Canary Wharf s 240 metrov vysokou dominantou Londýna je považovaná za najúspešnejšiu časť celého revitalizačného projektu.
Pri vzniku Európskej centrálnej banky sa Canary Wharf ponúkal ako vhodné miesto na jej sídlo. Okrem finančných inštitúcií sa vo štvrti usídlilo aj viacero popredných britských mediálnych spoločností.
Čo s prístavmi?
Rozsahom revitalizačných prác patria bývalé doky k najväčším realitným projektom v Európe. O ďalšom osude pozemkov pod prístavmi, kde teraz vynovené Docklans stoja, začali londýnske úrady uvažovať už začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia.
V správe o efektívnosti hlavných prístavov vo Veľkej Británii z roku 1962 sa píše, že londýnske prístavy by sa mali premiestniť ďalej od centra mesta. Pozemky v oblasti už vtedy považovali za vhodné na redevelopment.
Postupne sa vynáralo množstvo návrhov ako ďalej s celou oblasťou. Rôzne investorské skupiny prichádzali s návrhmi od vytvorenia nových rezidenčných štvrtí až po obchodné, kancelárske a priemyselné oblasti či ich rôznych kombinácie.
V sedemdesiatych rokoch dokonca navrhovali výstavbu letiska, na ktorom by mohli pristávať a vzlietať lietadlá a iné letecké dopravné prostriedky vertikálne.
„Zrazu nebolo v Docklands nič nepredstaviteľné. Letisko s terminálom? Tunel pod Lamanšský prieplav? Hovorilo sa o novom polytechnickom areály, fakultách Londýnskej univerzity. Výstaviská, obchodné a kongresové strediská, hotely a hostely. Všetko sa mohlo sťahovať sem,“ hovorí vtedajší hlavný plánovač David Eversley.
Na spleť návrhov a plánov odpovedali úrady vytvorením špeciálnej komisie, ktorá mala predostrieť realizovateľné možnosti prestavby londýnskych prístavov. Po osemnásťmesačnej práci začiatkom 1973 konzultanti predstavili vtedajšiemu ministrovi vnútra päť záverečných návrhov.
Všetky počítali s úplným zrušením prístavných aktivít v hornej časti londýnskych prístavov. A všetky počítali s výstavbou rezidenčných a kancelárskych priestorov, obchodov a zábavných centier.
Najambicióznejším sa v tej dobe zdal projekt City New Town, ktorý predpokladal vznik novej štvrte so 141 tisíc obyvateľmi. Prácu si v novej štvrti malo nájsť zhruba 90 tisíc ľudí. V poslednom roku fungovania LDDC pracovalo v oblasti Docklands viac ako 80-tisíc ľudí pre zhruba 2 700 zamestnávateľov.
- Pozor kontajner
Londýnske prístavy boli dôležitou súčasťou ostrovného kráľovstva už od skorých začiatkov devätnásteho storočia. Pre obchodnú a koloniálnu veľmoc predstavovali rozsiahle prístavy vstupnú a výstupnú bránu pre milióny ton tovarov a surovín ročne. V devätnástom storočí skúšalo v prístavnom biznise šťastie viacero podnikavcov a prevádzkovateľov jednotlivých prístavísk. Práve vtedy zažili prístavy aj najväčší rozmach. Vznikal a prekvital tradičný prístavný priemysel založený predovšetkým na dovezených surovinách ako tabak, drevo a koža.
Rast obchodu dal podnet aj na rozvoj ťažkého lodiarskeho priemyslu, skladovaniu či logistike. Život a práca v prístave v minulých storočiach neboli jednoduché. Boli poznačené zlými možnosťami bývania, vysokou kriminalitou a všetkými neduhmi vyplývajúcimi zo vzniku uzavretej komunity. Začiatkom dvadsiateho storočia vzniká Správa londýnskych prístavov, ktorá v snahe zvýšiť efektivitu prístavu spája jednotlivých prevádzkovateľov pod jednu strechu. V tridsiatych rokoch minulého storočia sú prístavy na vrchole. Ročne cez ne prejde viac ako 35 miliónov ton tovaru, zamestnávajú priamo a nepriamo až sto tisíc ľudí. Boli to však prevažne nevzdelaní a príležitostní robotníci.
Technologické zmeny v námornej doprave a predovšetkým vynájdenie kontajnera, dnešné synonymum pre lodnú dopravu, spôsobili pád prístavov. Londýnske prístavy postavené v močariskách neboli schopné vyrovnať sa s novými a mnohonásobne väčšími loďami prichádzajúcimi s násobkami predchádzajúcich nákladov. V šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch úrady prístavy zatvorili. Rozhodnutie prinieslo so sebou množstvo sociálno-ekonomických problémov pre obyvateľov a zamestnancov prístavov. Ale aj pre Londýn, ktorý mal zrazu vo svojej východnej časti viac ako dvadsať kilometrov štvorcových spustošenej a ekologicky znečistenej pôdy.
Foto - Profimedia.cz
