Pavilón v meste v metropolitnej oblasti Manchestru je jedným z trinástich Magginých centier v Anglicku. Ďalšie sú v Škótsku a Walese, niekoľko zriadili v zahraničí. Financuje ich charitatívna organizácia Maggie’s. Vznikajú od roku 1995 pri nemocniciach britských národných zdravotných služieb s onkologickými jednotkami.
Centrum v Oldhame otvorené minulý rok ráta s desiatimi tisícmi klientov ročne. Mnohí prichádzajú relaxovať pred liečbou alebo po nej.
Do budovy medzi troma staršími tehlovými budovami Kráľovskej oldhamskej nemocnice sa vchádza cez dlhú južnú lodžiu schodmi zo záhrady. Uličnú stranu vysunutú nad kamenný múr člení dlhé rohové okno. Hranol na pilótach pripomína, ako napísal The Guardian, modernistickú vilu.
Maggino centrum v Oldhame Zdroj: Tony Barwell
Maggino centrum v Oldhame Zdroj: Alex de Rijke
S narážkou na tvar budovy vysvetľujú autori z londýnskeho ateliéru dRMM (de Rijke, Marsh, Morgan), že ju koncipovali ako „škatuľku príjemných prekvapení“ pre tých, ktorí sa dozvedajú spravidla nepríjemné noviny.
Prvé prekvapenie čaká hneď po otvorení veľkých dverí do priestoru, ktorý je svetlý aj v pochmúrnych dňoch vďaka šafránovo žltej živičnej liatej podlahe. V strede priestoru rastie za sklenou stenou osamelý strom (pozrite si video). Architekti vybrali Sečuánsku brezu, o ktorej je známe, že pri lesnom požiari býva prvá, čo regeneruje.
Maggino centrum v Oldhame Zdroj: Tony Barwell
Maggino centrum v Oldhame Zdroj: Jasmin Sohi
Ďalšie prekvapenie nastane počas dažďa. Vtedy počuť modulovaný špľachot vody, ktorá vedie rúrkou pod domom a steká do veľkej zbernej nádrže, zrejme podľa tradičného japonského vzoru suikinkucu.
Podhľad v záhrade pod budovou obložený brezovou lepenkou a natretý lakom na jachty prirovnávajú k „veľkému hudobnému nástroju“. Autor záhrady, krajinný architekt a výtvarník Rupert Muldoon ju pod budovou rozvrhol podľa vlnitej dispozície interiéru.
Maggino centrum v Oldhame Zdroj: Jasmin Sohi
Maggino centrum v Oldhame Zdroj: Alex de Rijke
Podľa štúdie Wood – Housing, Health, Humanity austrálskej neziskovej organizácie Planet Ark má drevo, ktorým vybudovali takmer celé toto centrum, viac zdravotných benefitov ako každý iný stavebný materiál. Štúdia argumentuje, že zdržiavanie sa v budovách z dreva vedie k zníženiu krvného tlaku, srdcovej frekvencie, zníženiu času rekonvalescencie a pôsobí na duševnú pohodu. Ako uviedol hlavný projektant Alex de Rijke, drevo si vybrali ako „netoxický, všestranný materiál pôsobiaci antikarcinogénne“.
Maggino centrum v Oldhame Zdroj: Jasmin Sohi
Svetovú premiéru v trvalej budove majú CLT panely s päťvrstvovým laminovaným palisandrom v krížovom kladení v plošne lepených vrstvách, ktoré sú silnejšie a ľahšie ako podobné panely z ihličnanov. Umožňuje to používať tenšie profily.
Pre budovu vyrobili okolo dvadsať panelov s dĺžkou 0,5 až 12 metrov. Panely „vzbudzujú skôr dojem nábytku, ako stavebného materiálu“, charakterizovala ich členka vedenia ateliéru Jasmin Sohi.
Maggino centrum v Oldhame Zdroj: Jasmin Sohi
Maggino centrum v Oldhame Zdroj: Alex de Rijke
Experimentálne stavby z tohto materiálu na Londýnskom festivale dizajnu vzbudili veľkú pozornosť. V roku 2013 postavili dRMM Endless Stairs (Nekonečné schody). The Smile (Úsmev), ktorý vystavili Alison Brooks Architects v roku 2016, ocenili na minuloročnom Svetovom festivale architektúry.
Budova má viaceré štandardné prvky Magginých centier, napríklad priestrannú halu, kuchyňu s veľkým stolom na spoločné posedenie klientov pri káve, oddelené priestory na konzultácie, priestor na jogu. V Oldhame vyčlenili priestor na cvičenie či diskusie v severnej časti haly ťažkým závesom (pozrite si video), ktorý je z jednej strany žltkavý, z druhej striebristý. Navrhla ho holandská architektka Petra Blaisse, ktorá podobné dielo predstavila v roku 2012 na Benátskom bienále (pozrite si video).
Maggino centrum v Oldhame Zdroj: Alex de Rijke
Maggino centrum v Oldhame Zdroj: Alex de Rijke
„V dizajne sme sa úmyselne zaoberali viac obsahom ako formou,“ zdôrazňuje Alex de Rijke. Chemoterapia spôsobuje zvýšenú citlivosť na chlad a teplo, dotyk kovu je nepríjemný. V budove preto použili drevo všade tam, kde to len bolo možné – vybrali dubové kľučky, dali zhotoviť atypické vešiaky, zábradlia aj držadlá. Rádioterapia vyvoláva fotosenzitivitu, nežiada sa po nej slnko, návštevníci preto odpočívajú v tienenej lodžii.
Chodby v budove nie sú, aby neprivolávali spomienky na chodby nemocničné. Pôdorys je otvorený, s výnimkou východnej časti s toaletami a konzultačnými miestnosťami. „Budova reprezentuje radikálnu zmenu noriem nemocničného prostredia,“ konštatoval britský mesačník Architecture Today.
