Bratislava má obrovský problém s nedostatkom nových bytov. To spôsobuje rast cien a vyháňa ľudí do satelitných oblastí, ktoré sa rozširujú namiesto toho, aby sa mesto zahusťovalo, hovorí David Sim, kreatívny riaditeľ Gehl Architects. 

Aký dosah môže mať takýto vývoj?

S rozvojom prímestských satelitov sú spojené dva hlavné problémy. Prvým je premrhaný priestor, keď sa zelené oblasti zmenia na zastavané plochy a hodnotná produktívna poľnohospodárska pôda a prirodzené ekohabitaty s veľkou biologickou rozmanitosťou navždy zmiznú. Druhým je premrhaný čas a energia.

Ľudia trávia drahocenné voľné chvíle každodennou prepravou hore-dole medzi multifunkčným prostredím mestského centra, ktoré je plné príležitostí a monofunkčnou zástavbou bez života na periférii, ktorá okrem ubytovania neponúka nič.

Mesto identifikovalo viac ako 600 hektárov brownfieldov. Chce podporovať ich revitalizáciu, pričom mnohé z nich sú v súkromnom vlastníctve. Ako možno najlepšie využiť potenciál týchto území?

Rozvíjať brownfieldy jednoznačne dáva zmysel. Či už z dôvodu ochrany pôdy v okolí Bratislavy pred ďalším nepotrebným rozširovaním mesta, ale aj preto, aby viac ľudí získalo možnosť užívať si výhody a pohodlie prístupu k vymoženostiam mestského života.

Mnohé z týchto lokalít majú vynikajúcu infraštruktúru, či už ide o existujúce dopravné systémy a obsluhu, alebo o verejnú a súkromnú infraštruktúru mestského života s obchodmi, barmi, kaviarňami a reštauráciami, s rekreačnými zariadeniami a so službami. Noví obyvatelia a denní návštevníci nových projektov sa stanú ich zákazníkmi.

Čo je pri ich obnove kľúčové?

Kľúčom je spraviť z nových projektov štvrte s kombinovaným využitím a nie len zvyčajné monofunkčné projekty. Každý nový projekt by mal byť „kúskom mesta“ s rovnováhou medzi životom, prácou, rekreáciou a obchodom, s rozmanitou ponukou miest, ktoré umožnia ľuďom stretávať sa a interagovať v rôznych časoch a rôznymi spôsobmi. Z mojich skúseností sú na to niektoré štruktúry vhodnejšie než iné.

Tradičné urbanistické modely, ktoré ponúkajú viaceré rôznorodé funkcie na jednom mieste, sú oveľa prínosnejšie ako modernistické vzory výstavby, ktoré sú zložené z izolovaných objektov.  Nanešťastie súčasné stavebné regulácie uprednostňujú jednoduché, modernistické, monofunkčné, samostatné objekty pred komplexnejšou štruktúrou perimetrových blokov, vytvorenou z poprepájaných rozmanitých budov okolo skrytých dvorov, s jasným rozlíšením prednej a zadnej strany, ktoré umožňujú rozmanitejšie zážitky.

Mnohé revitalizačné plány súkromných developerov i mesta sa stretávajú s odporom obyvateľov a záujmových skupín. Ich najčastejšou požiadavkou je zmeniť zanedbané priemyselné oblasti na parky. Ako nájsť rovnováhu medzi týmito myšlienkami a realitou?

V prvom rade by som tieto požiadavky okamžite nezamietal. Snažil by som sa ich pochopiť. Skôr ako kritizovať ľudí, ktorí si žiadajú park, by som sa ich spýtal, čo ešte si želajú. S výnimkou úplných centier miest totiž vo všeobecnosti nie je problémom nedostatok otvorených priestranstiev.

Skôr chýbajú kvalitné a užitočné otvorené priestranstvá a široká ponuka podporných služieb a zariadení. Potrebujeme uspokojiť tento širší rozsah potrieb, ktoré ľudia majú, a skúmať, ako nový rozvoj pomôže priniesť skutočne užitočné zariadenia a služby, ako aj miesta na stretávanie a príležitosti na rekreáciu, ktoré môžu zlepšiť ich každodenný život. 

Bratislava za svoje rozpínanie navonok platí obrovskými zápchami. Keď ste pre developera CORWIN vytvárali štúdiu opusteného areálu Palmy, povedali ste, že ide o brownfield s najlepším napojením na verejnú dopravu v Európe. Je Palma príkladom, že vytvorenie novej mestskej štvrte nemusí zákonite viesť k dopravnému kolapsu ciest v susedstve?

Dopravné zápchy sú znakom zlyhania plánovania, nie nedostatku ciest. Dopravu v meste robí neznesiteľnou živelný rast smerom do predmestí. Keď som hovoril, že Palma má najlepšie prepojenie na dopravu v Európe, možno som trochu preháňal – ako by som to mohol vedieť?

Ale môžem čestne vyhlásiť, že som ešte nepracoval na brownfielde, ktorý by mal takú existujúcu infraštruktúru verejnej dopravy ešte pred začiatkom projektu. Palmu obsluhujú dve železničné stanice s potenciálom, že v budúcnosti pribudne tretia, ako aj existujúca električková trať priamo do centra mesta.

A existujú dve roviny, ako môže Palma pozitívne pôsobiť ako časť mestského ekosystému Bratislavy. V jej okolí sa nachádza toľko dobrých alternatív verejnej dopravy, že obyvatelia, ktorí budú odchádzať, a pracovníci, ktorí budú prichádzať, nebudú nevyhnutne potrebovať auto. To je prvá rovina.

Druhou je, že poskytnutím širokého mixu využití priamo v lokalite ponúkne projekt Palma ľuďom viac možností tam, kde sa nachádzajú. Nebudú musieť niekam cestovať. Efektívne im umožní žiť lokálnejšie. Bonusom pre mesto je, že priľahlé oblasti, ktoré majú vo všeobecnosti skôr monofunkčný charakter, môžu zo širšej ponuky rozmanitých možností v novom projekte ťažiť. Aj obyvatelia týchto existujúcich lokalít potom získajú viac príležitostí blízko svojho bydliska a nebudú potrebovať toľko cestovať.

Razíte prístup, ktorý uprednostňuje chodcov, cyklistov, vytváranie verejných priestorov, ktoré slúžia ako miesta na stretávanie, nízke budovy – v skratke, niečo v ľudskej mierke. Prečo je to dôležité a zároveň také odlišné od trendu „downtownov“ s dominantnými výškovými budovami?

Jan Gehl strávil život štúdiom, ako môžu ľudia v mestskom prostredí lepšie žiť. A preto vieme navrhovať miesta tak, aby posilňovali fyzické i mentálne zdravie. Ak sa spýtate lekára, čo je základom zdravia, často si vypočujete odpoveď: čerstvý vzduch, pohyb a stretávanie s ľuďmi.

Potrebujeme jednoducho vytvárať prostredie, v ktorom je príjemné tráviť počas celého roka viac času vonku, kde je najlepším spôsobom prepravy chôdza a kde sa možno deliť o široký rozsah zážitkov s ostatnými ľudskými bytosťami. S ľudskou mierkou si vieme vytvoriť vlastné počasie s lepšou mikroklímou, pomocou regulácie slnečného svetla, tienenia a ochrany pred vetrom.

Môžeme navrhovať ulice a priestory, ktoré tým, že nás oslovujú vo výške očí, robia z chôdze a trávenia času na verejnosti príjemný zážitok. Môžeme navrhnúť miesta, kde sa ľudia môžu prirodzene stretávať a kde sa budú pri využívaní rovnakého vonkajšieho priestoru cítiť v pohode.

Kde sa táto ľudská mierka už reálne uplatňuje?

Keď sa pozrieme na historické centrum Bratislavy, vidíme, aké prekvapivo zahustené a rozmanité je napriek absencii vysokých budov. Toto je ľudská mierka a ľudské rozmery; menšie, nižšie a pomalšie miesta, ktoré pôsobia na naše zmysly a spríjemňujú trávenie času. Často sú i časovo efektívne, pretože bok po boku tu existujú rôzne veci a zvyčajne majú vďaka spôsobu, akým sa stavajú k slnku a vetru, i lepšiu mikroklímu.

Ak si opäť požičiame príklad Palmy, na ktorej ste pracovali, čo by v tej lokalite v ideálnom prípade malo vyrásť, aby vzniklo živé a zároveň upokojujúce miesto?

„Kúsok mesta“. Ak si to rozvedieme, máme pluralistický prístup. Potrebujeme poskytnúť súkromie a možnosti pre individuálnosť, ako aj pre verejný život a komunitu. Potrebujeme otvorené, viditeľné priestranstvá s aktívnym využitím prízemí, kde môže prekvitať obchod a verejný život. Ale aj uzatvorené, skryté miesta, kde ľudia zažijú pokoj a môžu si oddýchnuť.

Potrebujeme rušný roh, kde môže vzniknúť kaviareň, i tichý dvor, ktorý vám umožní v lete spať pri otvorenom okne, hoci ste v strede mesta. Musím zároveň zdôrazniť dôležitosť tradičného modelu budov spojených do bloku, vpredu s verejnými priestranstvami, ako sú ulice, a so súkromnými priestranstvami, ako sú dvory zo zadnej strany.

Dvor môže vytvárať nezávislé akustické miesto, ktoré v hlučnom meste poskytuje ticho a je vzdušným priestorom, ktorý počas horúceho leta poskytne chládok. Dvor ponúka izoláciu, súkromie a bezpečnosť. Tieto jednoduché, no veľmi užitočné atribúty nemožno dosiahnuť pri samostatne stojacich „objektobudovách“.

Aké pozitíva môže transformácia opusteného brownfieldu priniesť celej lokalite?

Spomínal som už nové služby a zariadenia, ako aj nových zákazníkov pre existujúce prevádzky. No rovnako dôležité je to, že brownfieldové lokality často pred verejnosťou uzatvárajú rozľahlé územia a vytvárajú bariéry medzi rôznymi časťami mesta. Ich redevelopment umožňuje tieto priestranstvá otvoriť a zlepšiť pohyb medzi predtým oddelenými štvrťami. No a ako bonus - v brownfieldoch sa neraz nachádza prostredie so vzrušujúcim dedičstvom a ich regenerácia doň dokáže vrátiť život.