Renomovaní Renzo Piano Building Workshop, autori troch desiatok realizovaných projektov svetových múzeí a galérií, ktorých Nadácia Botín poverila projektom, navrhli tentoraz s budovou aj širšie okolie. Presmerovanie nábrežnej triedy do dvestometrového podzemného tunela umožnilo rozšíriť park Peredova záhrada až celkom k moru a vytvoriť Centro Botín ako jeho dominantu.
Na mieste, ktorým pred vyše dvesto rokmi rozšírili navážkami na doky Albareda, sa po ich zrušení tiahlo parkovisko slúžiace trajektovému prístavu. Projektom investor skultivoval najbližšie okolie svojho hlavného sídla, na čo vynaložil zhruba sto miliónov eur.
Centro Botín Zdroj: Enrico Cano
Centro Botín Zdroj: Belén de Benito
Takmer oproti novému kultúrnemu a umeleckému centru stojí na triede Passeo de Parada na severnom okraji parku neorenesančný palác banky Santander. Banku založila a dosiaľ vedie rodina Botínovcov, majitelia centra.
Projekt plánovali dokončiť za dva roky k majstrovstvám sveta v jachtingu v roku 2014 v tomto meste. Zrealizovali park a tunel, dokončenie budovy v tomto termíne bolo, ako priznali, priveľmi ambiciózne predsavzatie.
Budovu so segmentmi v tvare písmena D navrhol Renzo Piano (pozrite si video) podľa vlastných slov tak, akoby „flirtovala s vodou“. Aby čo najmenej zacláňala vžitý pohľad na more, položil ju na šesťmetrové štíhle piliere.
Jej dva segmenty pripomínajúce trup lode, ktoré sú trvalou inšpiráciou janovského architekta, sa vysúvajú nad Santanderský záliv. Vyvýšená plošina Plaza de Arriba, ktorá spája západnú výstavnú časť so segmentom s multifunkčnou sálou pre tristo ľudí, dokonca vystupuje nad záliv až dvadsať metrov (pozrite si video). Striebristé vonkajšie schody na plošinu pripomínajú newyorské Whitney Museum of American Art.
Centro Botín Zdroj: Enrico Cano
Špecifikom budovy je plášť z takmer tristotisíc keramických diskov upevnených na hliníkové sendvičové panely, ktoré odrážajú premenlivú vodnú hladinu a oblohu. Použili päť rozličných veľkostí a inštalovali ich v rozličných rozstupoch podľa geometrie fasády tak, aby na oblej ploche pri pohľade zdola vyzerali pravidelne.
Centro Botín Zdroj: Enrico Cano
Budovu postavili z hliníka, skla a ocele, s charakteristicky exponovaným ventilačným systémom a konštrukciou a celú bielu. Výnimkou je drevená podlaha, pre ktorú však vybrali najbelšie dobové drevo, a predovšetkým oranžová podlaha v El Muelle (Móle), reštaurácii, kaviarni a kníhkupectve na prízemí.
Dve poschodia nad transparentným El Muelle zaberá 2 500 štvorcových metrov výstavnej plochy. I keď je vyše štvornásobne menšia ako v sto kilometrov vzdialenom Guggenheim Bilbau, v Santandri očakávajú „Bilbao efekt“.
Centro Botín Zdroj: Enrico Cano
Centro Botín Zdroj: Luis Palomeque
Renzo Piano nevychádzal zo svojich komplikovaných amerických riešení v Nasher Sculpture Center v Dallase (2003) alebo v High Museum of Art v Atlante (2005). Dvojité okná tu prikryl zhora sklenými doštičkami s potlačou a zdola úzkymi senzoricky riadenými hliníkovými clonami.
Rozšírenie Peredovej záhrady o viac ako dvojnásobok zverili Španielovi Fernandovi Carunchovi s realizáciami v desiatich krajinách. O belasých chodníkoch smerujúcich k El Muelle poznamenal: „Spájajú park s budovou Renza Piana a s modrým zálivom“.
Centro Botín Zdroj: Stéphane Aboudaram
Park vybudovali k regionálnej Výstave umenia a priemyslu v roku 1905. Pomenovali ho Peredova záhrada na počesť spisovateľa Josého Maríu de Pereda, ktorý v tomto kantabrijskom meste žil.
