Areál snov, ktorým Československo ohúrilo svet, dnes pomaly chátra

V kalendári svietil dátum 21. február 1970 a organizátori šampionátu mali hlavu v smútku. Na záverečný ceremoniál podujatia nechali vytlačiť 140-tisíc lístkov, všetky sa však rýchlo vypredali. Aj preto stáli pred otázkou, čo urobiť ďalej. Riešenie našli. Potajomky nechali vytlačiť desiatky tisíc ďalších lístkov. Kým oficiálne do sveta putovalo, že záverečný ceremoniál sledovalo naživo 140-tisíc ľudí, neoficiálne sa pod mostíkmi na Štrbskom Plese tlačilo takmer 200-tisíc divákov. Lyžiarsky šampionát sa tak skončil „happy endom“.

Prestavba Tatier

Ale vráťme sa o niekoľko rokov späť, do času, keď Československo o organizácii šampionátu len snívalo. Prvý krok k splneniu tohto sna urobil organizačný výbor ešte v roku 1965, keď krajina podala oficiálnu prihlášku. O jej osude sa rozhodlo o dva roky neskôr v libanonskom Bejrúte.

• Pozrite si, ako vyzeral komplex voľakedy a dnes

Kandidatúra Vysokých Tatier mala silných súperov. O šampionát sa totiž uchádzali švédsky Falun a nemecký Garmisch-Partenkirchen. Československý projekt však hlasujúcich presvedčil natoľko, že porazil súperov už v prvom kole. Krajinu tak čakala výzva zorganizovať najväčšie športové podujatie svojho druhu v histórii.

V Tatrách sa rozbehlo niečo, čo by sme dnes označili ako stavebný boom. „Keď si pozriete, koľko vecí sa za taký krátky čas postavilo, je to až neuveriteľné,“ spomína pre TREND Reality podpredseda organizačného výboru majstrovstiev sveta Ladislav Havran. Hovorí, že s výstavbou a modernizáciou Tatier vtedy súhlasili všetci. „Nemôžeme hovoriť o žiadnom negativizme, všetci vedeli, že sa to robí pre dobrú vec,“ vysvetľuje.

S nadšením i zadarmo

Výpočet toho, čo sa stihlo, je úchvatný. Okrem vybudovania nových športovísk sa vo Vysokých Tatrách nanovo postavila ozubnicová železnica zo Štrby na Štrbské Pleso, zrekonštruovali cesty i električkové trate, postavili nové hotely, ubytovne aj sídlisko Lieskovec. Okrem iného sa Poprad dočkal moderného letiska. „Okrem hlavných a nutných objektov sa často stavali aj také, ktoré prioritne neboli potrebné. Príkladom je lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok. Ale viete, keď sa už raz stavalo, tak to išlo samé,“ hovorí dnes s úsmevom L. Havran.

Jarolímkov mostík na Štrbskom Plese asi v roku 1950 Zdroj: Wikimedia Commons