Architekti navrhujú pri toku Dunaja od Bratislavy 20-kilometrový park

Iniciátori myšlienky tvrdia, že záplavové územie Dunaja tvorí unikátny prírodný priestor, ktorý sa po úpravách a revitalizácii v niekoľkých etapách môže premeniť na park.

Vychádzajú pritom zo skutočnosti, že momentálny trend je opačný – dĺžka dunajských brehov a rozsah území, ktoré sú pre pobyt ľudí pri rieke atraktívne, sa neustále zmenšuje. Prírodné prostredie Dunaja sa navyše poškodzuje – ako príklad uvádzajú nedávny výrub stromov medzi Čunovom a Dobrohošťom či opevnenie ľavého brehu rieky pri Vlčom hrdle, kde násypom kameňov vznikol mŕtvy breh namiesto pôvodného prírodného charakteru.  

Návrh pracuje s uceleným úsekom dĺžky 20 kilometrov od rakúskej po maďarskú hranicu, kde má na pravom brehu rieky vzniknúť Bratislavský dunajský park. Pod ideou sú podpísaní architekti Vladimír Hrdý a Matúš Janota, ako aj prodekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Vladimír Kováč, docent Andrej Škrinár z Katedry vodného hospodárstva krajiny STU a ďalšie osobnosti.

„Charakter Dunaja v Bratislave a jeho hydromorfologické a hydraulické parametre umožňujú, aby mala Bratislava okrem pekných nábrežných promenád aj rozsiahle riečne brehy a záplavové územia prírodného charakteru, vhodné na rekreáciu, pobyt a pohyb ľudí pri rieke a v jej blízkosti,“ uvádzajú v predstavení vízie.

Náučné chodníky, cyklotrasa, vstupy k rieke 

Odborníci vidia v opísanom území väčší potenciál, než aký sa z neho momentálne ťaží. „Územie je súčasťou koryta Dunaja, slúži na prevádzanie veľkých vôd, po väčšinu času je jeho využitie na účely parku veľmi vhodné a jeho občasné zaplavenie je z hľadiska prírodného parku aj žiaduce,“ uvádzajú autori idey.

V návrhu približujú, že