Architekt: V Tatrách si ničíme históriu, rozhoduje ekonomický profit

Architekt Tomáš Bujna má ateliér priamo v centre Vysokých Tatier. Svoje návrhy kreslí priamo v Starom Smokovci. Tatry sú preňho srdcovou záležitosťou. Okrem iného stojí za stránkou Tatryblog, ktorá sa venuje miestnej architektúre. V rozhovore pre TREND Reality hovorí o smerovaní architektúry aj o problémoch v tatranských osadách.

Ste architekt, pôsobíte v Tatrách. Aký pocit vo vás vyvoláva architektonické smerovanie Tatier?

Je to trocha smutný pocit. Pozorujem to už dlhé desaťročia. Na to, aké sú Tatry celospoločensky dôležité a sú pýchou národa, na architektúre to vôbec nie je vidieť. Kedysi to bolo niečo iné. Možno tá epocha skončila výstavbou grandhotelov. Kvalitnú architektúru sme videli ešte v šesťdesiatych rokoch, keď sa stavali objekty pre majstrovstvá sveta v lyžovaní, ale po nich akoby sa to skončilo.

Viete označiť zlomový bod, po ktorom to išlo dole?

Dole to išlo už po majstrovstvách sveta v roku 1970, ktoré boli vrcholom istej doby. Po nich sa nepostavilo už nič prevratné. Ale bolo to dané aj stavebnou uzáverou. Zablokovala akúkoľvek výstavbu. Ak sa na to pozrieme spätne, nebola to dobrá voľba. Stavebná uzávera mala udržať stav, v ktorom Tatry boli, ale to sa dlhodobo nedá. Ľudia, ktorí tu žili a bývali, mali rodiny. A keďže nemali kde bývať, odchádzali z Tatier. Keď sa dnes pozriete na zloženie obyvateľov v Tatrách, sú tu zastúpené len staršie ročníky, ktoré boli v sedemdesiatych rokoch v produktívnom veku. Dnes sú na dôchodku a ich deti sa rozliezli po okolí, v samotných osadách „zdochol pes“.

Starý Smokovec na historickej pohľadnici Zdroj: Archív Tomáš Bujna

Nepomohol tomu ani vývoj v posledných desaťročiach.

Nie. Po víchrici sa v Tatrách začali vo veľkom stavať apartmány. Začali prichádzať lepšie situované rodiny z bohatších regiónov. Miestnych mladých ľudí, ktorí si nemohli dovoliť kúpiť bývanie priamo v osadách, nahrádzajú cezpoľní. A tí nemajú k Tatrám taký vzťah ako domáci. Nechcem nikoho uraziť, ale je to fakt. Keď príde človek na víkend z Bratislavy, jeho nezaujíma ako funguje odvoz smetí, osvetlenie, aké problémy má región.

Nejde však len o obyvateľstvo.

Je pravda, že sa dlho tvoril územný plán a dodnes chýba rajonizácia. Zásadným problémom je však to, že Tatry nemajú útvar hlavného architekta, alebo niekoho, kto má pod kontrolou všetko, čo sa stavia. Dnes môžeme hovoriť o tom, že sa tu stavia priemerná až podpriemerná architektúra. Dobre, funguje tu stavebný úrad, ale oni sú úradníci, ktorí riešia veci typu má dať, dal. Neriešia, ako by mala stavba vyzerať.

Takýto úrad v Tatrách nefungoval?

Fungoval, ale poslanci ho zrušili, keďže to stálo peniaze. Myslím si však, že takto investované peniaze by sa mestu vrátili. Viem, že mnohé veci rieši územný plán, ale ten nehovorí nič o dizajne. Stavajú tu rôzni developeri a prinášajú si svojich architektov. Nechcem, aby to vyznelo ako prihrievanie vlastnej polievočky, ale na to, aby ste tu postavili niečo kvalitné, musíte poznať históriu regiónu a rešpektovať jeho minulosť.

Bez súťaží

Nevyužívajú sa v Tatrách architektonické súťaže?

Posledná bola pred štyrmi rokmi na Kežmarskú chatu. Inak si na nijakú inú nespomínam.