Písal sa začiatok päťdesiatych rokov minulého storočia a v Tatrách riešili vážnu dilemu. V rámci utužovania dobrých vzťahov medzi Československom a Sovietskym zväzom mieri do Tatier armádny zbor Alexandrovcov. Na prvý pohľad nevinné vystúpenie však stavia Tatrancov pred problém. Zbor nemá kde vystúpiť.
Rýchlo a lacno
Tatrám totiž chýba veľký kultúrny stánok, ktorý by dokázal prichýliť dostatočný počet divákov. Riešenie Tatranci našli rýchlo a z dnešného pohľadu finančne veľmi výhodne. „Riešenie našli Tatranci vo vybudovaní amfiteátra v rámci Akcie Z. Kultúrny stánok tak bol vybudovaný prakticky zadarmo,“ približuje pre TREND Reality bývalý riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý.
Pre vysvetlenie, pri Akciách Z išlo o dobrovoľnícke brigády, kde sa miestni obyvatelia snažili svojpomocne postavať či zrekonštruovať objekty v obciach. Materiál zväčša dodali okresné výbory, o prácu sa postarali obyvatelia bezplatne. Písmeno „Z“ v názve malo symbolizovať „zveľaďovanie“, aj keď sa vtipy hovorili o tom, že písmeno má symbolizovať slovo „zadarmo“.
Amfiteáter v Starom Smokovci. Zdroj: TREND Reality
V Starom Smokovci tak vyrástol amfiteáter v rekordne rýchlom čase a mohol privítať Alexandrovcov. Obľuba kultúrneho stánku v ďalších rokoch rástla. Na pódiu sa striedali zahraničné skupiny, amfiteáter sa však najvýraznejšie zviditeľnil premietaním filmov. Práve tu sa uskutočnilo niekoľko ročníkov Filmového festivalu pracujúcich.
Tisícky návštevníkov
„Amfiteáter navštevovali ľudia nielen z Tatier, ale aj z priľahlých regiónov. Spomínam si na výbornú atmosféru, keď napríklad film Kančendžonga videlo v hľadisku viac ako päťtisíc ľudí,“ približuje atmosféru P. Chudý. Podľa jeho slov využívali tamojšie kino viacerí dokumentaristi na predstavovanie filmov s horkou tematikou.
Aj napriek tomu, že pre mnohých Tatrancov mal amfiteáter symbolický význam, jeho obľúbenosť postupne upadala. Kultúrny stánok zavreli ešte pred revolúciou a postupne začal chradnúť. „Aj v súvislosti s jeho oživením bolo predstavených niekoľko projektov, žiadny z nich sa nepodarilo realizovať,“ hovorí P. Chudý, ktorý svojho času zastával aj funkciu tatranského poslanca.
Amfiteáter v Starom Smokovci. Zdroj: TREND Reality
Jedným z posledných návrhov bol projekt tatranského poslanca Alexandra Gálfyho. „Kultúrny stánok takéhoto rozsahu v Tatrách chýba. Nechal som za vlastné peniaze vypracovať projekt, ktorý som predložil mestu. Kým pred dvoma rokmi sa to dalo jednoducho realizovať, dnes to také ľahké nebude,“ hovorí A. Gálfy.
Nejasná budúcnosť
Poslanec naráža na súdny spor, ktorý sa dotýka aj samotného areálu amfiteátra. Kým budovu vlastní súkromník, okolité pozemky mesto Vysoké Tatry. A práve areál okolo amfiteátra je v balíku pozemkov, o ktoré vedie mesto súdny spor s urbariátom Milbach. Spor je dnes na Najvyššom súde SR a reálne hrozí, že Vysoké Tatry môžu o pozemky prísť.
Pódium dnes zarastá náletovou drevinou. Zdroj: TREND Reality
Aj keby bol tento problém vyriešený, otázny zostáva prístup vlastníka pozemkov, na ktorých sa amfiteáter nachádza. Podľa katastra ich spoluvlastní Vladimír Príslupský. Na otázky TREND Reality o budúcnosti projektu nechcel odpovedať. „Je to môj majetok a ja si s tým urobím čo chcem,“ odpovedal na otázky V. Príslupský.
Čo bude s amfiteátrom je nateraz otázne. Kombinácia súkromného vlastníka, súdneho sporu a chýbajúcich financií však veľa optimizmu do budúcnosti nedáva. Aj preto je prevdepodobné, že namiesto kultúry budú pri amfiteátri naďalej parkovať len autá.
Tatranské realitné boľačky
V priebehu letných prázdnin TREND Reality každý týždeň prinesie príbeh jednej tatranskej stavby, ktorá má svoje najlepšie časy za sebou a márne čaká na reštart. Ak máte nejaké fotografie dnes zatvorených budov v Tatrách, prípadne sa chcete o svoje skúsenosti či zážitky z nich podeliť, kontaktujte nás na e-mailovej adrese [email protected].