V osemdielnom seriáli prinášame návod ako vybrať efektívny administratívny priestor zodpovedajúci potrebám a predstavám vašej spoločnosti. Vo štvrtej časti predstavíme optimálne navrhnutý kancelársky priestor.
Architektonické stvárnenie kancelárskych budov uprednostňuje funkčnosť nad kreativitou. „Budova s okrúhlym alebo atypickým tvarom sa ťažko zariaďuje a jej výstavba je neefektívna. Ekonomicky navrhnuté kancelárie sú výhodné pre developera aj nájomcu. Čím efektívnejší je pomer prenajímateľnej k celkovej ploche, tým nižšie sú aj náklady na m2 prenajímateľnej plochy,“ vysvetľuje Ermanno Boeris, generálny riaditeľ Colliers International. Preto sú dlhoročným trendom budovy obdĺžnikového tvaru s presklenými fasádami osadenými na železobetónovom skelete.
Táto konštrukcia je výhodná aj z hľadiska dostatočného osvetlenia budovy denným svetlom. Minimálne požiadavky na prívod denného svetla splní fasáda, ktorá je presklená aspoň zo 40 % svojej plochy. Minimálna svetlá výška poschodia by mala byť 2,7 m, pričom pre veľkopriestorové kancelárie musí byť minimálne 3,0 m. Dostatočne presvetliť miestnosť denným svetlom znamená priviesť slnečné žiarenie na 70 % čistej prenajímateľnej plochy. Samozrejmou súčasťou takejto fasády je aj vonkajšie, či vnútorné tienenie, ktoré možno individuálne nastaviť podľa aktuálnych potrieb. „Čím viac si nájomník môže prispôsobiť prostredie podľa svojich potrieb, tým má lepší pocit z pobytu v kancelárii. Efektívny priestor vplýva na zvyšovanie produktivity práce zamestnancov spoločnosti,“ dodáva E. Boeris.
Dispozičné riešenie
Základom pre usporiadanie kancelárskeho priestoru je dispozičná schéma, ktorá odráža individuálne organizačné štruktúry a postupy. Efektívne využitie podlahovej plochy redukuje náklady a súčasne poskytuje pracovný komfort a vysokú flexibilitu priestoru. Komunikačné koridory by nemali zbytočne uberať z plochy kancelárie. „Spôsob merania priestorov môže v konečnom dôsledku tiež ovplyvniť náklady na strane nájomcu. V Bratislave sa využívajú viaceré typy merania kancelárskych priestorov, medzi ktoré patrí štandard GIF, štandard BOMA, ako aj vlastné meracie systémy developerov. Každý merací systém je špecifický a zahŕňa niečo iné v prenajímateľnej ploche. Každopádne by sa potenciálny nájomca mal informovať o spôsobe merania, keďže je to jedna zo zásadných okolností,“ upozorňuje E. Boeris.
Stanoviť vhodnú veľkosť priestoru možno na základe viacerých faktorov. „Vo všeobecnosti sa pre jedného zamestnanca odporúča rátať priestor aspoň 8 až 10 m2. V prípade, že ide o call centrum alebo kancelársky priestor s vyššou hustotou obsadenia, možno počítať pri rozvrhovaní priestoru s 5 m2 na osobu,“ hovorí Ing. arch. Roman Talaš z ateliéru Siebert + Talaš, spol. s r. o.
V rámci štruktúry pôdorysu treba dbať aj na správne rozvrhnutie priestorov zázemia. Tieto miestnosti by mali tvoriť približne 15 % z prenajímateľnej plochy. Ide najmä o priestory kuchynky, skladu, archívu a hygieny. Pomer zdravotno-technických zariadení k počtu zamestnancov by sa mal pohybovať nasledovne: 11 až 30 žien na 2 toalety a 21 až 50 mužov na 2 toalety a na 2 pisoáre.
Technické zabezpečenie
Okrem dostatočného prívodu denného svetla je nevyhnutné, aby efektívna kancelária disponovala najmodernejšími energeticky úspornými svetelnými systémami z dôvodu znižovania spotreby energií. Intenzita osvetlenia kancelárie by nemala byť menej ako 500 Lux v prípade, že je zabezpečené denné osvetlenie podľa predpisov. V komunikačných priestoroch by nemala byť menej ako 200 Lux. Z hľadiska distribúcie svetla by nemalo v kancelárii dochádzať k ostrým kontrastom.
„Technické vybavenie kancelárskych priestorov zabezpečuje tiež potrebu tepla alebo chladu v miestnostiach. Koordináciu zabezpečuje ovládanie, ktoré podľa typu použitia definuje komfort v jednotlivých kancelárskych priestoroch. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vhodné kancelárske prostredie by malo mať teplotu 19 až 21 °C. V lete by teplotný rozdiel medzi vonkajšou teplotou a interiérom nemal byť vyšší ako 7 °C. Optimálna vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať v rozmedzí 45 až 55 %,“ konštatuje R. Talaš.
Pod technickým štandardom rozumieme aj pripojenia priestorov k hlasovej a dátovej sieti alebo aj vybavenie miestnosti dvojitou podlahou pre efektívne vedenie káblových rozvodov a audio-vizuálne prezentačné zariadenia. Ako vrchná nášľapná krytina sa odporúča odolná textilná krytina, ktorá zároveň zabezpečí akustickú izoláciu. Okrem dvojitej podlahy sa technické inštalácie ukladajú aj do stropov s podhľadovou konštrukciou.
Technické vybavenie je srdcom moderných a efektívnych budov. Z času na čas však môže dôjsť k nečakaným výpadkom dodávky elektrickej energie. Vtedy je dôležité, aby budovy disponovali aj záložným zdrojom pre lokálne výpadky alebo náhradným zdrojom elektrickej energie – generátorom pre dlhšie odstavenia elektrickej siete.
Usporiadanie vnútorného priestoru
Každá spoločnosť má svoje požiadavky, mnohým sa však osvedčil model veľkopriestorových kancelárií, ktoré sú štruktúrované do jednotlivých pracovných zón. Pracovné zóny je vhodné oddeliť dobre zvolenými flexibilnými priečkami alebo optickými paravánmi, ktoré môžu okrem funkčnosti niesť aj estetickú hodnotu. Maximálna prípustná hladina hluku v kancelárii je 40 dB a na recepcii 65 dB. Preto by priečky, alebo panely oddeľujúce jednotlivé zóny kancelárie mali byť skonštruované z akusticky pohltivých materiálov. Aktuálnym trendom sú presklené priečky s výbornou akustickou izoláciou.
Efektívne zariadená kancelária musí disponovať vlastnou recepciou, efektívnym pracovným miestom so stolom, stoličkou a odkladacími možnosťami, rokovacím stolíkom u vedúcich pracovníkov, samostatnými zasadacími miestnosťami, archívom, kuchynkou a oddychovým sedením. „Ešte pred nákupom nábytku je vhodné konzultovať s architektom mieru a spôsob premietnutia corporate identity spoločnosti do dizajnu kancelárií,“ uzatvára R. Talaš.
Efektívna kancelária na TRENDreality.sk každú stredu v spolupráci so spoločnosťou Colliers International. Prečítajte si celý seriál.
