Budúca podoba brownfieldov, teda starých, dnes už nevyužívaných industriálnych zón v okrajových i centrálnejších zónach veľkých miest, je veľkou témou. V Bratislave časť z týchto areálov padla za obeť novej výstavbe proti čomu protestovali aktivisti i obyvatelia. Príklad, ako zaobchádzať s nevyužívanými areálmi prichádza z českej Ostravy, kde na mieste bývalej koksárne rastie projekt Nová Karolina.

Ide o lokalitu pešo dostupnú z centra baníckeho mesta, ktorá sa rozprestiera na približne 32 hektároch. Dobrá dopravná dostupnosť niekoľkými druhmi dopravy tak nahrávala na jej rozvoj. Mesto vypísalo v roku 2006 súťaž na predaj a riešenie celého územia, ktorej sa zúčastnil aj medzinárodný developerský gigant – spoločnosť Multi Development.

Tá napokon pozemky získala a po počiatočných problémoch s financovaním a štartom výstavby sa pomaly blíži k dokončeniu prvej fázy megaprojektu. V rámci nej vyrastie obchodné centrum, administratívne priestory, niekoľko bytov, oddychové i rekreačné zóny a peší most ponad rušnú dopravnú tepnu.

Ako vylepšiť bratislavské industriálne zóny

Nákupné stredisko pomenované Forum s prenajímateľnou plochou 58-tisíc m2 má priniesť 240 prevádzok na troch podlažiach. Firma má už dnes zazmluvnené značky ako C&A, Marks & Spencer, Nike, H&M a ďalšie. Okrem toho spomína aj multikino a ďalšie prevádzky pre voľný čas.

Okrem obchodov je vo výstavbe aj administratívna budova s 25-tisíc m2 a približne 240 bytov rôznych veľkostí a usporiadaní. Ich ceny sa podľa oficiálnej webstránky projektu pohybujú na úrovni od 29- po vyše 36-tisíc Kč/m2 s daňou (v prepočte 1 200 až 1 500 eur za štvorec). Parkovacie státie stojí 228-tisíc Kč (vyše 9-tisíc eur).

Ako vylepšiť bratislavské industriálne zóny

Nová Karolina počíta celkovo s 1 200 bytmi, 86-tisíc m2 plochy pre obchody, 60-tisíc m2 kancelárií a zhruba 12-tisíc m2 plochy určenej pre voľný čas a športoviská. Súčasťou územia sú aj dve pamiatkovo chránené budovy ako pozostatok koksárne. V nich si developeri predstavujú priestory pre umenie a kultúru.

Náklady na výstavbu prvej fázy majú dosiahnuť 12 miliárd českých korún. Projekt financuje konzorcium štyroch bánk, ČSOB, Česká sporiteľňa, Hypo Investmentbank a KBC. Ani takémuto projektu sa nevyhli problémy so štartom výstavby, keď bol v roku 2008 pre problémy na svetových trhoch prerušený a s výstavbou sa pokračovalo až o dva roky neskôr.

Ako vylepšiť bratislavské industriálne zóny

Developerom sú v súčasnosti už okrem holandskej skupiny Multi Development aj firmy Passerinvest Group a generálny dodávateľ stavby Gemo Olomouc. Spoločnosti chcú prvú fázu projektu dokončiť už v tomto a nasledujúcom roku, zostávajúce etapy potom neskôr.

Aj v Bratislave je budúca podoba brownfieldov veľkou témou, najmä po tom, čo boli zbúrané lokality ako Bratislavské automobilové závody, kefáreň na Radlinského, tabaková továreň na Mýtnej, Gumon, či Kablo. Aktuálne sa diskutuje o budúcej podobe Cvernovky na Páričkovej ulici, kde je však jedna z budov pamiatkovo chránená.

Ako vylepšiť bratislavské industriálne zóny

Vizualizácie a foto - Nová Karolina