Návrh postaviť nadzemnú dráhu (jej podobu a riešenie nepoznáme), ktorá by spojila Petržalku a pripravovanú stanicu, pritom môžeme zaradiť do rovnakej kategórie, v akej sa dnes pohybuje projekt hyperloopu. Oba sú ambiciózne a na slovenské pomery dosť ťažko realizovateľné. Oba však spája niečo podstatné – prilákať pozornosť. Kým v prípade hyperloopu chcú autori vytvoriť bázu na prilákanie investorov a nových potenciálnych lokalít, pohnútky na strane HB Reavisu sú iné.
Prvým motívom je to, že „nová lanovka“ odláka pozornosť od oveľa dôležitejšej správy – od toho, že sa developer snaží získať štatút významnej investície. Získavať akékoľvek povolenia v slovenskej byrokratickej džungli je na dlhé lakte. Developer novej stanice to veľmi dobre vie, nakoniec projekt predstavili pred desiatimi rokmi. Aj keď časť povolení už HB Reavis má, stále má pred sebou množstvo „papierovačiek“ a doťahovaní s úradmi. Štatút významného investora by mu umožnil ľahšie dýchať a zrýchliť cestu k novému centru.
Nadzemná dráha, ktorá prepojí Petržalku a Stanicu Nivy. Zdroj: HB Reavis
Hra o čas
HB Reavis totiž hrá o čas. Prečo? Hneď za rohom pripravuje rozšírenie aj obchodné centrum Eurovea, ktorá sa nafúkne o 25-tisíc štvorcových metrov. Otvorenie si naplánovala na rovnaké obdobie ako pripravované Nivy (asi to náhoda nebola). Že o nových nájomcov prebehne živelný súboj, nemôžeme pochybovať. Navrch bude mať to centrum, ktoré (novú časť) otvorí ako prvé. Odhadovať dnes víťaza je ťažké.
Paradoxné je, že o štatút významnej investície by teoreticky mohla požiadať aj J&T Real Estate, ktorá pracuje na rozšírení Eurovey. Aj v tomto prípade investícia presahuje potrebnú hranicu 100 miliónov eur (dokonca o 200 miliónov) a vytvorí aj dostatočné množstvo pracovných miest (malo by to byť nad 300). Ak by sme to celé zobrali nadnesene, štatút významnej investície by mohla pýtať aj Penta Investments. Projekt Sky Park má rozpočet na úrovni 300 miliónov eur a určite vytvorí stovky pracovných miest. Inak povedané, udelenie tohto štatútu by mohlo priniesť realitný precedens.
Samotná nadzemná dráha pritom vyvoláva množstvo otáznikov. Najmä to, prečo projekt predstavuje developer tak neskoro a prečo napríklad nevyužil ďaleko jednoduchšiu formu prepojenia. Most Apollo je napríklad pripravený na napojenie trolejového vedenia. Väčší zmysel by dávalo aj predlženie električky zo Šafárikovho námestia, ktoré sa riešilo aj v súvislosti s napojením na projekt Eurovea 2. Obdobné projekty sa pritom pripravujú ako prvé, až potom sa k ním „lepí“ obchodné centrum. Tu to prebieha presne naopak.
Súboj centier
Otázny zostáva aj dôvod, prečo si developer vybral práve Petržalku. Aj keď v tomto prípade sa vysvetlenia hľadajú oveľa ľahšie. Takéto dopravné spojenie by centru zabezpečilo hlavne návštevníkov z Petržalky, ktorí by to mali „bližšie“ ako do Auparku či Eurovey. Navyše, v Petržalke pripravuje aj HB Reavis novú štvrť Lido. Priame prepojenie do „vlastného“ centra by sa tak hodilo.
Stanica Nivy Zdroj: HB Reavis
Práve súboj centier mohol byť ďalším motívom, ktorý podnietil vznik nápadu s „lanovkou“. Rozširovanie nákupných plôch totiž nepripravuje len Eurovea, ale aj Aupark, ktorého plocha porastie o viac ako 15-tisíc štvorcových metrov a prekoná aj chystanú Stanicu Nivy. Súťaživosť medzi centrami rastie a s narastajúcim časom bude pribúdať.
Akosi sa však zabúda na to, že základom všetkého mala byť premena autobusovej stanice. Aj výstavba Twin City a ďalších projektov Penty či JTRE vytvára nové centrum Bratislavy. Otázka dopravy a všetkých problémov, ktoré vzniknú rozvojom oblasti, mali byť riešené už dávno predtým, ako všetky projekty dostali zelenú. Aj keď je pravda, že v tomto prípade nepadá vina na plecia developerov...
