Na prvého mája začína v novej budove na Manhattane činnosť Whitney Museum of American Art (The Whitney), ktoré sa venuje domácemu umeniu minulého a tohto storočia. Postavili ju na rohu 10. avenue a Gansevoortovej ulice v štvrti Meatpacking, na južnom okraji bývalej priemyselnej, dnes žiadanej rezidenčnej štvrte, údajne najväčšej galerijnej na svete.
Autor Renzo Piano, špecialista na tento typ budov, ich zrealizoval dvadsaťštyri, z toho trinásť v USA. The Whitney vyniká medzi nimi radikalizmom, blízkym parížskemu Centre Georges Pompidou (Renzo Piano, Richard Rogers, Gianfranco Franchini, 1977, pozrite si video), hoci inak sa rokmi štýl Renzo Piano Building Workshop zmiernil práve v projektoch múzeí.
„Zbierky The Whitney odzrkadľujú slobodu a nezávislosť amerického umenia a to by budova mala vyjadrovať,“ hovorí architekt. „Budova pre kultúru by navyše mala byť otvorená a nenáročná.“
V negatívnom, miestami žlčovitom hodnotení lesknúcej sa, asymetricky modelovanej kompozície z kovu a ocele v štýle industriálneho modernizmu a jej proporcií niektorými poprednými svetovými periodikami nastáva déjà vu. Nielen s počiatočným prijímaním parížskeho centra, ale aj „zikkuratu s kyklopskými oknami“, ako nazývali predchádzajúcu, tretiu budovu múzea od Marcela Breuera (1966, pozrite si video).
Tieto budovy sa postupne stali ikonami. Podobný vývin vnímania The Whitney pripúšťa aj voči nej veľmi kritický britský denník The Guardian. Podľa neho je dnes „pre zrak väčšiny šokujúco škaredá“.
Múzeum prekvapilo nielen radikálnosťou, ale aj bledomodrou farbou exteriéru, značne tlmeného v porovnaní s inými veľkými budovami R. Piana. Vyniká tiež rozdielnymi tvárami.
Severná, kam sa obracajú kurátorské a prevádzkové priestory, má výrazne industriálny ráz. Z okolitých budov má štýlovo najbližšie práve k protiľahlému hotelu The Standard (80 m, Polshek Partnership, 2009). Kontrastujú najmä fasáda orientovaná k parku High Line so západnou privrátenou k rieke Hudson (pozrite si video).
Fasáda obrátená na východ nadväzuje na nízke a stredne vysoké domy v Meatpacking s mätežou térových plochých striech a s požiarnymi schodiskami. Štyri stupňovité, „kosterné“ terasy, ako sa vyjadril The Guardian, spojené vonkajšími schodmi sa javia ako zvislé predĺženie High Line (pozrite si video).
New York Times postrehol, že vysoké okná na celú výšku piateho poschodia sa vypínajú nad parkom High Line, ako čnie park nad ulicou. Protiľahlá fasáda so zrezanou pyramídou a vysunutým radom okien pôsobí, naopak, „masívnejšie a silnejšie“, ako sa vyjadril architekt.
Na terasách mieni múzeum nielen vystavovať diela, ale prezentovať umelecké videá vytvorené pre tieto fasády a performancie (akčné umenie) na oceľových schodoch. „Budovu chceme využívať ako materiál pre umenie, nielen ako miesto preň. Chápeme ju ako hudobný nástroj, ktorým treba hrať,“ zdôraznil riaditeľ Adam Weinberg.
Vstup na Gansevoortovej ulici prikrýva prečnievajúca časť budovy podopretá štíhlymi oceľovými stĺpmi, podobnými tým, ktoré budovu stabilizujú popri priečnych vzperách na juhozápadnom nároží a jadre. R. Piano ohraničil vstup z troch strán sklenými stenami – budova „akoby letela“ (pozrite si video).
Halu s voľne prístupným výstavným priestorom a reštauráciou nazýva architekt largo, úzke námestie. Nespojil ju s High Line, „aby neosirela ulica“, do parku sa vchádza iba zvonka.
V múzeu sa nájdu idylické zákutia na oddych, dominujú však rozľahlé bezstĺpové siene – 1 750 štvorcových metrov na dočasné výstavy (82,3 x 21,3 m, výška 6 m) na treťom poschodí je najväčší priestor tohto druhu vo veľkej štvorke newyorských múzeí, kam patria aj The Met, MoMa a The Guggenheim. Recyklovaná borovicová podlaha v sieňach pochádza z tovární: tabakovej, na podprsenky a klavíry.
Ponechali na nich stopy dlhodobého používania. „Už aj na nich vidieť, že The Whitney nie je ¸drahocennáʼ budova,“ hovorí riaditeľ. „Ak sa podlaha zničí, nič to, máme dosť na výmenu,“ dodáva.
Nový stánok umenia je dva a pol krát väčší ako predchádzajúci (20 439 m2 : 7896 m2) – najmä depozitárna, pracovná a manipulačná časť. Vnútorných výstavných priestorov pribudlo iba o 1 580 štvorcových metrov (4 645 m2 : 3 065 m2).
K týmto priestorom však treba prirátať vyše 1 200 štvorcových metrov terás. V pohľade na ne z interiéru sa miestami zdá, že „New York je permanentnou výstavou“, poznamenal spravodajský server BloombergBusiness.
Starú brutalistickú budovu na rohu Východnej 75. ulice a Madison Avenue vzdialenú 6,5 kilometra navštevovalo ročne 350-tisíc ľudí. V novej očakávajú podstatne vyššiu návštevnosť. Spoliehajú sa, že pritiahnu časť zo šiestich miliónov ľudí, ktorí ročne korzujú vedľajším parkom.
