Toto leto otvoria rozhľadňu British Airways i360 na nábrežnej promenáde východoanglického mesta Brighton and Hove.
Vežu, v ktorej názve sa zviditeľnil sponzor, vybudovali pri schátranom, niekoľkokrát vyhorenom Západnom móle (1866). Jej autori, manželia David Marks a Julia Barfield (Marks Barfield Architects), ktorí výstavbu presadili aj prispeli k jej financovaniu, vytvorili aj najpopulárnejšiu britskú atrakciu Londýnske oko (2000, 135 m) s návštevnosťou vysoko nad tri milióny ročne.
Brightonská valcová ihlica (162 m) sa výškou vyrovná vyše päťdesiatposchodovému mrakodrapu. Zložili ju z oceľových prefabrikátov s priemerom 3,9 metra, po ktorých sa pohybuje kruhová kabína pre dvesto osôb (pozrite si video).
Nazývajú ju prvou vertikálnou lanovkou. Patrí jej svetový primát najvyššej pohyblivej rozhľadne, ako najštíhlejšiu vežu ju zaradia do Guinnesovej knihy rekordov (pomer výšky k šírke je 41,15 : 1).
Na námornú prepravu výrobca Hollandia Corporate zložil ihlicu v svojom rotterdamskom prístave na štyri časti. V Anglicku ju pred montážou rozložil na sedemnásť dielcov, ktoré priviezli na miesto vlečným člnom a vyložili pásovým žeriavom (pozrite si video).
Spodné dva dielce po osemdesiat ton inštalovali na základy. Postavili dočasnú takzvanú zdvíhaciu vežu s transportnou plošinou, ktorou dopravovali ostatné dielce a protiváhu kabíny k zdvíhaciemu lanovému systému.
Alternatívou k dvíhaniu zdola bola obvyklejšia montáž nadstavovaním zhora pomocou žeriavu, čo by však na veternom pobreží bolo náročné. Zdvíhaciu vežu (pozrite si video) nazývajú projektanti vertikálna továreň.
V oceľovej dočasnej veži zo 60-metrového rámu umiestili zdvíhací systém so 16-tonovým golierom. Dielce dvíhali tak, aby podeň mohli z transportnej plošiny vsunúť ďalší a po spustení goliera ho zdvihnúť.
Pred týmto úkonom pripevňovali na dielce päťmilimetrový hliníkový plášť z anodizovaného hliníka a po upevnení na golier ich dvíhali štyrmi lanami, každé s nosnosťou 450 ton a napokon fixovali vysokopevnostnými skrutkami. Pri poslednom zdvihu manipulovali s hmotnosťou 980 ton (pozrite si video).
Nerušený „let“, ako nazývajú projektanti pohyb kabíny, čiže prepravu bez výkyvov, zaisťuje austrálsky systém s tromi typmi tekutých tlmičov, ktoré eliminujú účinky vetra protipohybom. Štíhlu, vysokú ihlicu navyše chráni pred vibráciou vo víre perforovaný obklad prepúšťajúci vietor, ktorého výhodou je aj odolnosť v morskej klíme.
Päťdesiat tlmičov inštalovali na troch miestach ihlice, osem na vrcholku. Pri vetre nad 70 kilometrov za hodinu, ktorý je vraj zriedkavý, však rozhľadňu zavrú.
Krátko pred realizáciou zrušili plánované zakončenie veternou turbínou. Energiu však vyrobí kabína pri klesaní.
Kabínu zložili z 24 podlahových častí, rovnakého počtu panelov z laminovaného skla s dvojitým zakrivením a z dvanástich dielov vnútorných stien – najprv na skúšku v dielňach francúzskeho výrobcu (pozritre si video), ktorý sa podieľal aj na Londýnskom oku. Prepravovali ju opäť rozloženú a skladali na mieste v januári tohto roku.
Táto hlavná časť rozhľadne, vysoká 4,7 metra, s priemerom osemnásť metrov a hmotnosťou deväťdesiat ton bude stúpať do výšky 139 metrov. Je vykurovaná, klimatizovaná, prístupná pre vozičkárov.
Návštevníci absolvujú dvadsaťminútový „let“ cez deň s viditeľnosťou vyše štyridsať kilometrov v každom smere v priaznivých podmienkach a polhodinový „let“ po súmraku. Kabína sa dá rezervovať na spoločenské podujatia, vyše 9 500 eur stojí jej zastavenie v najvyššej polohe.
Dokončenie veže prinieslo koniec dovtedajšej hlavnej atrakcie, putovného Brightonského kolesa (45 m). Vyrobili ho v Nemecku v roku 2011 pre Kapské Mesto ako turistickú atrakciu počas majstrovstiev sveta vo futbale.
