Zo širšieho výberu diel nominovaných na cenu Miesa van der Roheho 2017 zverejneného pred Vianocami sa sídlo BNL-BNP Paribas v Ríme črtá ako možný prvý taliansky víťaz prestížnej európskej architektonickej súťaže.
Budovu dokončenú v novembri, v ktorej zasadnú zamestnanci banky toto leto, postavili v mieste silných kontrastov. Na rozsiahle nezastavané plochy nadväzuje, najmä západne od objektu, hustá zástavba piateho obvodu Nomentano.
Bezprostredne susedí so železničnou traťou na hranici Nomentana a ďalších mestských obvodov. Približuje sa k nej Východný mestský okruh s prípojkou Autostrady dei Parci od Jadranu (pozrite si video).
Sídlo banky umiestnili v ostrom uhle takmer priamo k stanici vysokorýchlostných vlakov Roma Tiburtine (2011, pozrite si video) premosťujúcej koľajisko. Autori z janovského ateliéru 5+1AA známi adaptáciou Marseillských dokov (2015, pozrite si video) dbali o to, aby s druhou najväčšou rímskou stanicou komunikovala ich stavba mierkou aj tvarom.
Je dvanásťposchodová, až 235-metrová a kopíruje úzku parcelu zakončenú na juhu klinom. Na opačnom konci sa odskokom na jednej strane rozširuje až na 43 metrov.
Nemá priečelie, rozdielne fasády sú rovnocenné. Materiálovo heterogénna budova vyzerá z každej strany inak, od severu staticky, z juhu dynamicky vďaka takmer tridsaťmetrovému previsu.
Východnú stranu postavil Stahlbau Pichler, spoluautor newyorského bytového domu 520 West 28th Street, ako zavesenú systémom Pfosten-Riegel, fasádu odvetrávanú zozadu, z desaťtisíc štvorcových metrov panelov. Okná vo výške poschodí v samonosných rámoch prichytili na konzolách v stropných doskách.
Výrazným prvkom tejto časti sú vonkajšie schodiská a tiež tvarované a brúsené keramické prizmy, ktoré rozkladajú svetlo a komplikujú prevažujúce vodorovné línie.
Celkom opačný ráz má elegantná západná fasáda s plochou 15-tisíc štvorcových metrov. Panely vytvárajú rôzne veľké kvázi hranoly s exponovanou priesečnicou strán a odrážajú oblohu a stanicu.
Na rozdiel od protiľahlej strany je táto v podstate homogénna, s výnimkou nepravidelného výrezu, vynechania niekoľkých „hranolov“ na štyroch poschodiach. Architekti ho nazývajú veľké okná.
Cez okno, nesústredné, tak ako vonkajšie schodiská, vidieť pamiatkovo chránený vodojem (Angiolo Mazzoni, 1937), ktorý budovou takmer obstavali. Zvlášť navrhnutá konštrukcia príbuzná mostovke umožňuje zaobísť sa v tomto úseku bez stĺpov, ktoré by vodojem zacláňali.
Panely z dvoch 10-milimetrových niekoľkovrstvových sklených platní oddelených tesniacou vrstvou sa navzájom líšia mierou priehľadnosti. Niektoré pri určitom svetle získavajú striebristý odtieň. „Na paneloch pozorujeme každú chvíľu niečo iné,“ konštatuje hlavný architekt Alfonso Femia.
Na západnej strane absentujú vonkajšie a vnútorné slnečné clony. Ako vysvetľuje nemecký server bau-info, súčiniteľ prechodu tepla (1,25 W/m2K) tvrdeného skla (ESG-H) poskytuje dostatočnú ochranu.
Budova spĺňa štandardy certifikátu LEED Gold. Prispieva k tomu vyše tisícdvesto monokrištalických kremíkových solárnych článkov zabudovaných na dvoch poschodiach fasády, tepelné pumpy, senzory CO2 a päť polyvalentných chladiacich agregátov.
Francúzska finančná skupina BNP Paribas používa v Taliansku v názve skratku svojej tunajšej banky Banca Nazionale del Lavoro. Vďaka novému sídlu zredukuje svoj rímsky adresár z ôsmich na dve položky.
Kancelárie v štýle open-plan pre okolo tritisícpäťsto zamestnancov zaberú štvrtinu plochy. V budove koncipovanej ako „mesto v meste“ bude okrem obvyklých služieb zamestnancom a spoločných priestorov aj poliklinika.
Vybudovali v nej štvorpodlažné podzemné garáže, no podľa prieskumu banky tu bude až osemdesiat percent zamestnancov prichádzať mestskou hromadnou dopravou, najmä metrom linky B na stanicu Tiburtine.
