Na tento rok, zatiaľ s nespresneným termínom, avizujú otvorenie múzejnej budovy MOCAPE v čínskom Šen-čene. Projekt vzbudzuje pozornosť realizáciou jednej časti robotmi.
Rakúsky ateliér Coop Himmelb(l)au, ktorý sa venoval projektu päť rokov, novátorsky použil roboty v stavebníctve. Realizoval nimi ústredný, najkomplikovanejší z troch objektov, spojených vnútorným priestorom.
O počine informoval v októbri minulého roku Dezeen Magazine. Okrem rozhovoru s vedúcim ateliéru Wolfom Dieterom Brixom priniesol aj video, ktoré ukazuje možnosti aplikácie novej technológie v tejto budove (pozrite si ho).
W. D. Brix uviedol, že oceľové panely na objekt zvaný Oblak (Cloud) vyrobil, formoval, zložil a vyleštil istý čínsky výrobca ponoriek. Štandardným postupom by striebristý, trojpodlažný, mierne deformovaný, hyperbolický Oblak, ktorý je spojnicou medzi múzeami, stavalo 160 ľudí osem mesiacov. Robotmi ho osem ľudí vytvorilo za dvanásť týždňov.
Zakladateľ dekonštruktivizmu vidí v robotike časovo a finančne úspornú technológiu. Zmenila výrobu a črtá sa ako budúci architektonický trend – v kombinácii s 3D tlačou môže odstrániť súčasné limity vysokých nákladov a prácnosti budov komplikovaných tvarov, ktoré architekti už navrhujú počítačom, ale realizujú štandardnými technológiami.
Coop Himmelb(l)au diskutovali o možnosti robotizácie už s investorom svojho Musée des Confluences v Lyone, no bezvýsledne.
Ako východisko dynamických tvarov sedemposchodovej MOCAPE dlhej 155 metrov a širokej 140 metrov uvádzajú autori delfína. Publikum v jej zložitostiach postrehlo mnohé iné, v skulpturálnom tvare východnej strany s dlhým nepodopretým presahom identifikovali útočiaceho býka, ktorý je symbolom mesta. Také sochy tu stoja na ústredných miestach: pred budovou mestskej vlády a až tri pred burzovým palácom SZSE.
V exteriéri sformovanom oceľovými nosníkmi a betónom vyniká dynamická, dovnútra zvinutá západná časť nad Oblakom, v ktorej rakúsky denník Der Standard vidí „aktívnu vlnu“. Do jej spodnej časti zasahuje oblá strecha vstupnej rampy, ktorou sa, podobne ako v okolitých symetricky usporiadaných budovách vystupuje na pódium vnútorného námestia vo výšky desiatich metrov (pozrite si video).
Rampu orientovali šikmo na stred komplexu kultúrnych budov takzvaného Futianského dištriktu umenia. Nazvali ho podľa jeho miesta, centrálneho mestského obvodu.
Múzejná budova vyplnila posledný nezastavaný priestor v dištrikte založenom v roku 2003. Urbanistický návrh zasadil budovy do vzájomných vzťahov nielen medzi sebou, ale aj s okolitými výškovými objektmi a predpísal kultúrnym budovám rovnakú výšku, premostenie MOCAPE s vedľajšou Halou aktivity mládeže nezrealizovali.
MOCAPE je skratkou Múzea súčasného umenia a Výstavy plánovania, mapujúcej vývoj mesta, čiže dvoch samostatných, funkčne a programovo odlišných múzejných inštitúcií. Tvoria dve krídla oddelené vnútorným dvorom, obdobou tradičného S'-che-jüan, ktorý bol oázou pokoja a ticha v čínskych rezidenciách, chrámoch, kláštoroch a administratívnych budovách.
Priehľadná dvojplášťová fasáda s vrstvou clôn z prírodného kameňa a plášťa izolačného zasklenia vytvára tieň. Vďaka sofistikovanému systému osvetlenia zároveň vzniká ilúzia vonkajšieho priestoru.
Z monumentálneho námestia sa vstupuje do multifunkčnej haly, ktorej 6- až 17-metrová výška umožňuje inštalovať najrozmernejšie plastiky. Z námestia sa vchádza do prednáškových a konferenčných miestností.
Vnútorný priestor pretínajú mosty s rampami a eskalátormi, ktoré vedú do múzeí poskytujúcich vyše stotisíc štvorcových metrov výstavnej plochy v priestoroch vysokých až cez tri podlažia. Prístupné sú aj priamo z Oblaku, ktorý ponúka kaviareň, kníhkupectvo a špecializované predajne.
