Po viacerých významných oceneniach Singapurského národného štadiónu ho nedávno v 9. ročníku Medzinárodnej ceny za dizajn vyhlásili za Svetový architektonický dizajn roka.
Autorov objektu v tvare misky, Arup Sport, pobočku firmy, ktorú preslávila spoluúčasť na projekte Opery v Sydney (1973), inšpirovala strecha mníchovského olympijského štadióna (1972). Rozponom 310 metrov a plochou 75-tisíc štvorcových metrov je najväčšou voľno stojacou kupolou na svete, kam by sa zmestili štyri Airbusy A380.
Ultra tenkú strechu tvorí okolo dvadsaťtisíc dielcov, má pevnú i pohyblivú časť, je plne uzatváracia (pozrite si video). Takmer tretina z nej, dve časti, každá takmer desaťtisíc štvorcových metrov, sa dajú odsunúť, pričom otvorenie alebo zatvorenie trvá zhodne dvadsaťpäť minút.
Pri plnom zatvorení je strecha vysoká 82,5 metra. Pohybuje sa na oceľových koľajniciach po povrchu podpornej konštrukcie navrhnutej tak, že pri otváraní strechy umožnia pohyblivé spoje konštrukciu zložiť.
Strechu klenúcu sa nad ihriskom skonštruovali z trojuholníkových 3D nosníkov CHS s kruhovým dutým priemerom. Nosníky sa zužujú z piatich metrov vo vrchole strechy na dva metre na mieste styku s dvojpodlažným soklom štadiónu.
Na symetrický podporný systém uložili „vankúše“ špeciálnej predpätej membrány texlon ETFA nemeckej výroby. Dokonale chráni pred tropickými lejakmi a horúčavami, znižuje vnútornú teplotu o osem percent.
Aj pri spojení zásuvnej časti ostáva strecha sčasti otvorená. Na severovýchodnej strane cez ňu vidieť vedľajšiu multifunkčnú halu Singaporský krytý štadión (1989) od nositeľa Pritzkerovej ceny Kenza Tangeho.
Singapurský národný štadión ponúka ojedinelú možnosť sledovať športové podujatie na pozadí dominánt. Na juhozápade ohraničujú otvor mrakodrapy centra, pred nimi necelý kilometer od štadiónu sa týčia stavby, na ktorých sa významne podieľal Arup: niekdajšie najväčšie ruské kolo na svete Singapore Flyer (165 m, 2008) a Marina Bay Sands.
V čase, keď sa štadión nepoužíva, je strecha otvorená. Vytvára optimálne podmienky na udržiavanie trávnatého ihriska, Desso GrassMaster, kombinácie prírodného trávnika a troch percent umelého vlákna, známej najmä z anglických štadiónov.
Umelé vlákna sa pri raste spletú s koreňmi trávy. Zaisťuje to pevnosť, ideálne rovný povrch a dobrú vsiakavosť.
Strecha s rozmernými slnečnými clonami chráni aj arkády okolo štadióna s bežeckou dráhou pre verejnosť. Zastrešenie zároveň umožňuje cirkuláciu vzduchu.
Štadión pre 55-tisíc divákov má svetový primát v tom, že ho môžu využívať na atletické preteky, futbalové, rugbyové a kriketové zápasy. Prispôsobenie ihriska aj pre kriket zaradili investori k programu štadióna so zdôvodnením, že „nie viac ako štyri hodiny letu sú od Singapuru vzdialené krajiny, kde tomuto športu holdujú“.
Ak sa nepoužíva bežecká dráha, hľadisko sa dá automaticky a mechanicky konfigurovať a tridsaťtisíc sedadiel posunúť o 12,5 metra dopredu, aby diváci mohli byť bližšie k dianiu (pozrite si video). Adaptácia na modus určitého športu či na koncert trvá 48 hodín.
Budova vyniká aj novátorským, energeticky úsporným chladiacim systémom prispôsobeným tunajšej klíme. Systém napájaný fotovoltickými panelmi, ktorý chladí každé sedadlo, spotrebuje v porovnaní so štandardnou klimatizáciou na štadióne len pätnásť percent energie.
Singapurský národný štadión so stanicou metra v podzemí nahradil rovnomenný športový stánok z roku 1973 na popud denníka The Straits Times na začiatku nášho tisícročia. V júni minulého roku ho otvoril premiér Lee Hsien Loong.
Patrí do 35-hektárového športovo-zábavného komplexu v štvrti Kallang v juhovýchodnej časti mestského štátu. Okrem Tangeho Singaporského krytého štadiónu k nemu patrí Centrum plaveckých športov, multifunkčná Aréna a Centrum vodných športov.
Športoviská dopĺňa sídlo Národnej športovej asociácie, Singapurské múzeum športu, Knižnica centra športu a stredne veľké nákupné stredisko Kallang Wave.
K najznámejším dielam Arup Sport patrí Etihad Stadium v Manchestri (2002, 2015), spolu s Herzogom & de Meuronom navrhli Pekinský národný štadión (Vtáčie hniezdo, 2008) a Allianz Arenu v Mníchove (2005).
